Šaško: Toto je jedna z najväčších hrozieb verejného zdravotníctva

Rezistencia na antibiotiká (ATB) je jednou z najväčších hrozieb verejného zdravotníctva. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) to uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii. Reagoval tým na zistenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) o nadmernom užívaní antibiotík na Slovensku. Lekárov vyzýva, aby dôslednejšie zvažovali ich predpis. Dáta poisťovne ukazujú, že antibiotiká boli vlani predpísané až 40 percentám poistencov.

„Apelujem na pacientov, aby nevyvíjali tlak na lekárov na predpisovanie antibiotík pri bežných vírusových ochoreniach. Tento tlak pacientov je jedným z hlavných dôvodov nadmerného predpisovania antibiotík,“ uviedol Šaško. Dodal, že rezistencia na antibiotiká môže mať za následok dlhšiu hospitalizáciu, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na samotnú liečbu.

Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových priblížil, že priemer za posledné tri roky ukazuje, že antibiotikám bol vystavený každý druhý poistenec. „Obzvlášť alarmujúca je situácia detských pacientov. Naše dáta ukazujú, že v minulom roku malo v prepočte každé dieťa vo veku jeden až osem rokov a každé druhé dieťa do jedného roka predpísané antibiotiká,“ dodal.

Jurových spresnil, že približne 63 percent všetkých predpísaných antibiotík bolo určených na liečbu ochorení dýchacej sústavy. Ozrejmil, že až 83 percent poistencov malo v minulom roku predpísanú účinnú látku azitromycín na ochorenia dýchacieho systému. Je to zároveň prvá voľba v rámci všetkých účinných látok, u detí je najpredpisovanejší amoxicilín. „Zarážajúce je aj zistenie, že len u malého percenta pacientov sa pred predpísaním antibiotík realizuje vyšetrenie CRP, ktoré by pomohlo rozlíšiť, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu,“ vysvetlil Jurových.

Podľa prezidentky Ústavu mikrobiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Miroslavy Horniačkovej sa o antimikrobiálnej rezistencii dá hovoriť ako o tichej pandémii. „Baktérie si sústavne vyvíjajú a šíria mechanizmy odolnosti voči antibiotikám,“ poznamenala s tým, že nesprávne užívanie či nadužívanie antibiotík vedie k zhoršovaniu a nárastu odolnosti baktérií. Je preto podľa nej v mnohých prípadoch kľúčové aj mikrobiologické vyšetrenie na určenie príčiny infekčného ochorenia.

VšZP zároveň avizovala, že chce v nasledujúcich mesiacoch realizovať osvetovú kampaň zameranú na pacientov aj lekárov s cieľom podporiť racionálne predpisovanie antibiotík založené na dôkazoch. Pripravuje aj edukačno-motivačný program pre lekárov s cieľom znížiť predpisovanie antibiotík na vírusové ochorenia. „Je nesmierne dôležité pracovať s dátami, kvalitnými dátami, podporenými vedeckými faktami a výskumom, a zamerať následne tie politiky,“ ocenil plánované aktivity poisťovne Šaško.