Ledecký: Projekt Práca namiesto dávok je nesystémový a neprinesie pracovné miesta

Štát bude stáť desiatky miliónov eur a neprinesie žiadne pracovné miesta. V stredu to na tlačovej besede povedal opozičný poslanec zo strany SaS Vladimír Ledecký, pričom vyzval ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), aby tento návrh stiahol.

„Zistilo sa, že práca nebude, ale výdavky štátu sa dvihnú o niekoľko desiatok miliónov eur. A to pre to, lebo sa navyšuje aktivačný príspevok, ale hlavne navyšuje sa počet pracovníkov, lebo minister Erik Tomáš má predstavu, že všetkých nezamestnaných naženie na aktivačné práce,“ uviedol Ledecký s tým, že v minulom roku SR stáli príspevky na aktivizáciu ľudí 12 miliónov eur a keď sa k tomu pripočítajú aj osoby, ktoré to celé manažovali a výdavky spojené s náradím, tak je to až dvojnásobok tejto sumy.

Pripomenul, že bývalý minister práce Milan Krajniak aktivačné práce obmedzil a ľudia sa tak nemohli sústavne aktivizovať bez evidentného dôsledku, pričom súčasný šéf rezortu práce Tomáš chce „naháňať“ ľudí na tieto práce, lebo má na to zdroje z EÚ. Ledecký upozornil, že v skutočnosti sa nevie, koľko ľudí stratí dávku a aký rozpočet na tento projekt pôjde, pričom dôležitým faktorom je aj nesúlad v pracovných miestach v regiónoch, kde nie sú ľudia, aby tam mohli pracovať.

„Minister práce šíri nepravdivý obraz, že všetci ľudia, ktorí sú na sociálnych dávkach, nechcú pracovať, 60 % týchto ľudí sa aktívne zaujíma o prácu a aktívne prácu hľadá. Najväčší problém tých zvyšných 40 % je ten, že robia na rôznych brigádnických prácach, v šedej ekonomike a tak ďalej,“ uzavrel Ledecký.

Návrh zákona o službách zamestnanosti pod názvom Práca namiesto dávok má za cieľ, aby každý človek, ktorý môže pracovať, si našiel zamestnanie. V prípade, že odmietne vhodnú pracovnú ponuku, mu bude krátený alebo odobraný príspevok v hmotnej núdzi. Týkať sa to však nebude ľudí, ktorí nemôžu pracovať, či už zo zdravotného alebo sociálneho hľadiska.

Tomáš doplnil, že projekt sa týka všetkých nezamestnaných ľudí, nielen rómskych komunít. Nejde preto podľa neho o žiadnu diskrimináciu, pričom pripomenul, že samotná ústava hovorí o tom, že nikoho nemožno nútiť pracovať a ak ľudia odmietnu pracovnú ponuku, tak nedostanú dávku v hmotnej núdzi. Tento princíp už bol podľa neho posudzovaný aj v prípade malých obecných služieb, kde ak ľudia odmietnu odpracovať 32 hodín mesačne, tak automaticky prichádzajú o pomoc v hmotnej núdzi.

„My len tento princíp rozširujeme o vhodnú pracovnú ponuku, pretože si myslíme, že normálna práca, teda riadny pracovný pomer na trhu práce je oveľa výhodnejší pre týchto ľudí, pretože jednak ten príjem je vyšší a jednak si platia odvody zdravotné a sociálne, čo im pomáha potom v budúcnosti pri dôchodkoch a pri zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel Tomáš.