Čína sa nestotožnila s Trumpovým návrhom znížiť obranné výdavky na polovicu

Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí sú obranné výdavky krajiny úplne nevyhnutné na ochranu suverenity. Trumpa predtým podporil aj jeho ruský náprotivok Vladimir Putin, píše TASR podľa agentúry AFP.

Z celosvetového hľadiska mali Spojené štáty v roku 2023 najväčší objem vojenských výdavkov. Na obranu dali podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) takmer 916 miliárd amerických dolárov, zatiaľ čo Čína 296 miliárd a Rusko 109 miliárd.

Moskva svoje vojenské výdavky masívne zvýšila od invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V posledných rokoch sa však výdavky zvýšili aj v Číne, a to pre pretrvávajúce napätie ázijsko-tichomorskom regióne, napísala AFP.

„Čína sa vždy verne držala cesty mierového rozvoja. Obmedzené výdavky na obranu sú úplne nevyhnutné na ochranu národnej suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov a na udržanie svetového mieru,“ povedal na pravidelnom tlačovom brífingu hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Peking sa takto vyjadril deň po telefonáte čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom, počas ktorého lídri diskutovali o vojne na Ukrajine. Šéf Kremľa v pondelok Trumpov návrh znížiť vojenské výdavky na polovicu spred takmer dvoch týždňov označil za dobrý nápad, pričom podotkol, že nemôže hovoriť za Čínu.

„USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent a potom by sa pridala Čína, ak by chcela.“ doplnil Putin s tým, že je ochotný o návrhu diskutovať.

Hovorca čínskej diplomacie dodal, že Čína sa vždy „usilovala o koordinovaný hospodársky a obranný rozvoj a nezapája sa do závodov v zbrojení so žiadnou krajinou“. Ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu predtým vo februári uviedlo, že Spojené štáty by mali prevziať pri akomkoľvek znižovaní vojenských výdavkov, ktoré navrhuje americký prezident.