Netanjahu žiada odchod vodcov Hamasu do exilu a demilitarizáciu Pásma Gazy
- 21:23 20.02.2025
- Jeruzalem/Gaza

Izraelský premiér ozrejmil niekoľko požiadaviek pre trvalé ukončenie vojny v pásme Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vzniesol niekoľko nových požiadaviek na rokovania o druhej fáze prímeria a dohody o izraelských rukojemníkoch zadržiavaných v Pásme Gazy tamojšími militantmi, informovala vo štvrtok izraelská televízia Rešet 13 citovaná spravodajským webom The Times of Israel (TOI).
Ako predpoklad pre trvalé ukončenie vojny Netanjahu požaduje, aby vedenie palestínskeho militantného hnutia Hamas odišlo do exilu, aby bolo Pásmo Gazy demilitarizované a aby Izrael mal nad ním bezpečnostnú kontrolu.
Vo vyhlásení k repatriácii tiel štyroch izraelských rukojemníkov - vrátane dvoch malých chlapcov - zavlečených do Pásma Gazy po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 Netanjahu predtým uviedol, že Izrael si musí „vyrovnať a vyrovná účet“ s Hamasom.
Medzičasom Hamas obvinil Netanjahua, že otáľa so začatím rokovaní o druhej fáze prímeria v Pásme Gazy. Hovorca hnutia Hamas Abdal Latíf Kánú vo vyhlásení pre médiá uviedol, že Hamas je pripravený zapojiť sa do nich tak, ako bolo stanovené v dohode. „S druhou fázou rokovaní otáľa Netanjahu,“ tvrdí Hamas.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar pritom v utorok uviedol, že rozhovory o druhej fáze prímeria, ktorej cieľom je dosiahnuť trvalejšie ukončenie vojny, sa začnú tento týždeň.
V stredu vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Tahír an-Nunu pre AFP uviedol, že Hamas je pripravený oslobodiť všetkých zostávajúcich rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gaze v rámci jedinej výmeny počas druhej fázy prímeria.
Krehké prímerie v Pásme Gazy nadobudlo platnosť 19. januára po viac ako 15 mesiacoch bojov medzi Izraelom a Hamasom, ktoré vyvolal útok kománd napojených na Hamas na juh Izraela zo 7. októbra 2023.
Od začiatku prvej fázy prímeria bolo prepustených 19 izraelských rukojemníkov. Výmenou za to sa na slobodu dostalo viac ako 1100 palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských väzniciach.
Vo štvrtok v rámci dohody o prímerí došlo k repatriácii pozostatkov štyroch izraelských rukojemníkov, čo bol vôbec prvý takáto prípad od začiatku prímeria.
Hamas a jeho spojenci pri svojom útoku na kibuce a mošavy na juhu Izraela zajali 251 ľudí. Izraelská armáda tvrdí, že do štvrtkového odovzdania tiel bolo v Pásme Gazy 70 rukojemníkov vrátane 35 mŕtvych.
Vpád palestínskych kománd a terorizovanie obyvateľov na juhu Izraela neprežilo najmenej 1211 ľudí, väčšinou civilistov. Odvetná vojenská operácia izraelskej armády - najprv letecká, neskôr aj pozemná - v Pásme Gazy vyžiadala najmenej 48.319 ľudí, väčšinu z nich tiež tvoria civilisti.

Harrisová: Trump uskutočňuje sebeckú víziu Ameriky
Kamala Harrisová v San Franciscu vo svojom prvom rozsiahlejšom prejave od volebnej porážky vyzvala Američanov, aby bojovali proti útokom na ústavu zo strany administratívy Donalda Trumpa.

Trump povedal Muskovi, že môže pracovať pre Biely dom, dokedy bude chcieť
Americký prezident povedal miliardárovi Elonovi Muskovi, že môže pokračovať v práci pre Biely dom tak dlho, ako bude chcieť.

Čína zrušila sankcie voči členom EP vrátane europoslankyne zo SR Miriam Lexmann
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v stredu potvrdila, že Čína zrušila sankcie uvalené na všetkých piatich súčasných a bývalých členov EP vrátane slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann.

Odvolaného juhokórejského prezidenta Juna obžalovali zo zneužitia právomocí
Nedávno odvolaného juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola obžalovali zo zneužitia právomocí v súvislosti s jeho decembrovým rozhodnutím vyhlásiť stanné právo.

Zomrela najstaršia osoba na svete, 116-ročná brazílska mníška
Vo veku 116 rokov zomrela v stredu brazílska mníška Inah Canabarrová Lucasová, ktorá bola aktuálne považovaná za najstaršiu osobu na svete. Vysokého veku sa dožila napriek značnej krehkosti v rannom detstve a svoju dlhovekosť pripisoval