Zomrel bývalý americký prezident, v Bielom dome zažil úspechy aj kontroverzie
- 6:05 30.12.2024
- Washington

Vo veku 100 rokov zomrel bývalý americký prezident Jimmy Carter. Informovali o tom v nedeľu americké médiá, na ktoré sa odvolala agentúra AFP, píše TASR.
V poradí 39. americký prezident a laureát Nobelovej ceny za mier zomrel v nedeľu vo svojom dome v Plains v americkom štáte Georgia, potvrdil pre denník The Washington Post jeho syn James E. „Chip“ Carter III. Bezprostrednú príčinu úmrtia ale neuviedol.
„Môj otec bol hrdinom nielen pre mňa, ale pre každého, kto verí v mier, ľudské práva a nesebeckú lásku,“ uviedol Chip Carter.
Na sociálnej sieti X úmrtie neskôr potvrdila aj charitatívna organizácia Carterovo centrum, ktorú v roku 1982 po odchode z Bieleho domu založil spoločne s manželkou Rosalynn.
„Náš zakladateľ, bývalý prezident USA Jimmy Carter, zomrel dnes popoludní v Plains v Georgii,“ uviedlo centrum v správe s tým, že Carter zomrel pokojne, obklopený svojou rodinou.
Jimmymu Carterovi v roku 2015 diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene a podrobil sa operácii a rádioterapii. Podľa lekárov bola liečba úspešná. V roku 2019 spadol a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. V ten istý rok sa 22. marca stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA.
Carterovo centrum 18. februára 2023 oznámilo, že exprezident USA prešiel do tzv. domácej hospicovej starostlivosti. Rozhodol sa tak po sérii krátkych pobytov v nemocnici, pretože chce „stráviť zvyšný čas doma so svojou rodinou a namiesto ďalších lekárskych zásahov podstúpiť hospicovú (respektíve paliatívnu) starostlivosť“.
Odvtedy sa Carter na verejnosti objavoval veľmi zriedkavo. Jeho manželka a bývalá prvá dáma USA Rosalynn Carterová zomrela 19. novembra 2023. Manželský pár tvorili 77 rokov.
Carter bol prezidentom jedno funkčné obdobie. Do úradu bol zvolený v roku 1976. Jeho pôsobenie v Bielom dome zahŕňalo úspechy, ako napríklad mierové dohody medzi Izraelom a Egyptom z Camp Davidu, ale aj kontroverzie, akou bola islamistická revolúcia v Iráne a následná rukojemnícka kríza zahŕňajúca amerických diplomatov.

Kto sa stane novým pápežom, zatiaľ nevedia ani kardináli
Kardináli rímskej cirkvi, ktorí v stredu začnú s voľbou nového pápeža, zatiaľ nemajú jasnú predstavu o tom, kto by sa mohol stať nástupcom nedávno zosnulého Františka.

Tri poslankyne PS boli na Ukrajine, Slovensko chcú vidieť v koalícii za ukrajinské deti
Poslankyne opozičnej strany Progresívne Slovensko Lucia Plaváková, Beáta Jurík a Dana Kleinert počas uplynulých dní absolvovali pracovnú cestu na Ukrajinu.

Kremeľ: Schôdzka Vladimira Putina a Donalda Trumpa je potrebná
Ruský prezident Vladimir Putin nateraz nemá v pláne žiadne cesty na Blízky východ, kam v polovici mája zamieri jeho americký náprotivok Donald Trump.

EÚ dá na podporu vedy 500 miliónov eur, chce prilákať vedcov zo zahraničia
Európska únia v rokoch 2025 – 2027 vyčlení na podporu vedeckého výskumu v EÚ ďalší finančný balík v objeme 500 miliónov eur.

Zelenskyj rokoval so zástupcami dolnej komory parlamentu ČR
Druhý deň návštevy v Českej republike odštartoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Poslaneckej snemovni.