Pavlovi klesá dôvera, stojí za ním toľkoto Čechov

Dôvera vláde sa od posledného merania, naopak, mierne zvýšila. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. So súčasnou politickou situáciou v Česku je podľa výsledkov spokojných 15 percent ľudí, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Dôvera v prezidenta sa v porovnaní s predchádzajúcim meraním v lete 2024 znížila o dva percentuálne body. Najvyššia dôvera, ktorú Pavel zatiaľ dosiahol, bola 58 percent, a to po väčšinu roka 2023. Nedôveru mu v aktuálnom prieskume vyjadrilo 46 percent opýtaných, čo je o tri percentuálne body viac než v lete.

Kabinet Petra Fialu si polepšil z 21 na súčasných 23 percent. Poslaneckej snemovni dôveruje 24 percent a Senátu 32 percent Čechov. Tradične najlepšie sú na tom starostovia, ktorým verí 68 percent ľudí.

„Pri vláde a Poslaneckej snemovni zostáva dôvera napriek určitému zlepšeniu v porovnaní s jeseňou 2023 na zreteľne horšej úrovni, než bola v období od roku 2018 až do prvého polroka roku 2023,“ podotkol Jan Červenka z CVVM.

S politickou situáciou v krajine bolo podľa výsledkov prieskumu spokojných 15 percent občanov, pričom odpoveď, že sú s ňou „veľmi spokojní“, uviedlo len jedno percento respondentov. Nespokojnosť vyjadrilo 63 percent opýtaných.

Výsledky podľa CVVM vyznievajú v porovnaní s jeseňou roku 2023 trochu lepšie, keďže sa podiel nespokojných znížil o šesť percentuálnych bodov. Hodnotenie politickej situácie je však naďalej výrazne horšie, než bývalo v rokoch 2014 až 2020, s výnimkou krátkodobého prepadu v roku 2017 spojeného s vládnou krízou.

Do prieskumu CVVM, ktorý sa uskutočnil od 2. septembra do 28. novembra 2024, sa zapojilo 1008 respondentov starších než 15 rokov.

Pavel: Názory SR a Maďarska som nespochybňoval, ich pohľad sa overí praxou

Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí sa v pondelok stretli v poľskej Visle, sa podľa českej hlavy štátu Petra Pavla zhodli na tom, že chcú, aby na Ukrajine zavládol mier. Otázkou však podľa neho je, aký by bol a za akú cenu by k nemu došlo. Povedal to novinárom po skončení summitu, informuje spravodajkyňa TASR.

„To, na čom sme sa určite zhodli, bola vôľa urobiť maximum pre to, aby konflikt na Ukrajine v čo najkratšej dobe skončil... Nie je pochýb o tom, že s procesom sú spojené veľké riziká, a ani o tom, že k mieru môže viesť viac ciest. Takže ani som nemal snahu akokoľvek spochybňovať názory našich maďarských či slovenských kolegov, pretože ich pohľad na vec sa nedá overiť inak než praxou, a uvidíme, čo prax prinesie v najbližšej budúcnosti,“ povedal Pavel.

Zdôraznil, že pre Česko je dôležité, aby bol mier spravodlivý pre Ukrajinu a nevytvoril precedens do budúcnosti, že agresor bude odmenený za svoju agresiu ziskom územia len preto, že má silnejšiu armádu alebo jadrové zbrane. „To je princíp, ktorý by mohol ohroziť nás všetkých. So všetkými, ktorí hovoria o mieri, sa určite zhodneme na tom, že ho chceme. Možno sa budeme líšiť v tom, akými cestami sa k tomu mieru dá dôjsť,“ podotkol.

Na slová slovenského prezidenta Petra Pellegriniho o tom, že Slovensko sa o mier na Ukrajine usilovalo dlho a dnes sa už zdá, že po ňom volá väčšina lídrov, Pavel reagoval pripomenutím svojho vystúpenia v Mníchove. „Už takmer pred dvomi rokmi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii som hovoril o tom, že mier na Ukrajine nebude možné dosiahnuť len tým, že si ho budeme želať, ale je pre to potrebné mnoho urobiť,“ povedal český prezident.

„Z môjho pohľadu, ktorý korešponduje s pohľadom mnohých našich spojencov v EÚ aj NATO, sa to dá dosiahnuť len tak, že presvedčíme Rusko prostredníctvom pomoci Ukrajine, že svoje ciele nemôže dosiahnuť vojenskou cestou a že jediná cesta, ako ukončiť tento konflikt, je pri rokovacom stole,“ dodal Pavel.