Čoraz viac Nórov si želá vstup do EÚ

Táto severská krajina naposledy povedala „nie“ vstupu do európskeho bloku 27. a 28. novembra 1994. Proti členstvu v EÚ zahlasovala aj v referende v roku 1972.

Namiesto toho je Nórsko od roku 1994 súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorý umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu medzi európskym blokom a štátmi mimo EÚ - Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom.

Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti Sentio uverejnených v denníku Nationen 46,7 percenta Nórov uviedlo, že Nórsko by nemalo vstúpiť do EÚ, zatiaľ čo 34,9 percenta bolo za vstup a 18,4 percenta je nerozhodnutých. Prieskum sa uskutočnil začiatkom novembra na vzorke 1000 osôb.

Odpor voči členstvu klesol z viac ako 70 percent v roku 2016 a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od roku 2009, zatiaľ čo podpora vzrástla z približne 20 percent v minulom desaťročí, napísal denník Nationen.

Krízové časy majú tendenciu nútiť Nórov, aby boli viac proeurópski, ale celkovo sú naďalej spokojní s tým, že sú „outsidermi“, a len „šok“ môže zmeniť ich názor, povedal nórsky novinár Kjetil Alstadheim, autor knihy „Všetci sa mýlia: O Nórsku ako krajine EÚ“ z roku 2024.

„Ak sa k tomu pridá obchodná vojna a pandémia vtáčej chrípky, môže to zmeniť ich názor,“ povedal.

Dodal, že politická diskusia o vstupe do EÚ je celkovo slabá, keďže dve hlavné strany - labouristi a konzervatívci -, ako aj najvyšší odborový zväz a hlavná podnikateľská organizácia sú proti otvoreniu nového dialógu.

„Nechcú sa stať Davidom Cameronom,“ povedal Alstadheim s odkazom na sľub bývalého britského premiéra z roku 2013, že vypíše referendum o vystúpení z EÚ.

„Obávajú sa, že ak sa teraz začne nová diskusia o členstve Nórska v EÚ, ohrozí to spoluprácu, ktorú má krajina prostredníctvom dohody o EEA,“ dodal Alstadheim.

Nórsko nie je súčasťou colnej únie, spoločnej poľnohospodárskej a rybárskej politiky, menovej únie, obchodnej politiky, zahraničnej a bezpečnostnej politiky ani spravodlivosti a vnútorných záležitostí EÚ.