Orbán v Štrasburgu: EÚ potrebuje zmenu, Maďarsko chce byť katalyzátorom

Ako dodal, aktuálne polročné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ by chcelo byť v procese zmien katalyzátorom. S odvolaním sa na server infostart.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime.

„Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému,“ povedal Orbán.

„Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy,“ podčiarkol.

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, kvôli ktorým výroba klesla o 10-15 percent. „Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému,“ poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

K otázke migrácie premiér upozornil, že tá nekompenzuje prirodzený úbytok obyvateľstva.

„Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže,“ zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou summitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

Maďarský premiér ďalej vyzval k inštitucionalizovaniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj k rozšíreniu schengenského priestoru do konca tohto roka o Bulharsko a Rumunsko.

„Ilegálnu migráciu treba riešiť vonkajšími hotspotmi, inak nie je možné ochrániť Európanov pred nelegálnou migráciou. Keď niekoho pustíme dnu, už ho nebudeme vedieť poslať domov,“ zdôraznil. Podľa jeho slov nelegálna migrácia v Európe má za následok posilnenie antisemitizmu, násilia páchaného na ženách a homofóbie. Ako riešenie navrhol zvolať takzvané „schengenské summity“ za účasti hláv štátov a vlád schengenského priestoru, pretože to fungovalo už v roku 2008, počas hospodárskej krízy.