Reťazce skrývajú zisky v účtovníctve, tvrdí Inštitút sociálnej demokracie

Zisky obchodných reťazcov sú skryté v ich účtovníctve a prevádzajú sa do zahraničia. Štát tak prichádza ročne o desiatky miliónov eur. Mali by nasledovať daňové kontroly, následne štát môže prijať opatrenia vo forme odvodu alebo regulácie marží. Opis praktík skrytých poplatkov vedia potvrdiť dodávatelia, boja sa však sankcií reťazcov. Uviedol to predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie (ISD) Martin Halás.

ISD vyzýva kompetentné orgány na vykonanie daňových kontrol holdingových štruktúr reťazcov vrátane prepojených osôb s dôrazom na odhalenie uplatňovania neprimeraných podmienok v zmluvných vzťahoch voči lokálnym dodávateľom. Podľa ISD sa dajú identifikovať neodôvodnene vysoké konkrétne položky nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru, ktoré pokrývajú rôzne typy skrytých poplatkov, čím tieto subjekty podporujú prelievanie peňazí do zahraničia.

„Ceny potravín sú na Slovensku vysoké kvôli skrytým poplatkom reťazcov, nie kvôli maržiam. Skryté poplatky sú pritom nezákonné. Preto zavedenie akéhokoľvek opatrenia, napríklad špeciálneho odvodu alebo regulácie marží bez daňovej kontroly skrytých poplatkov iba umelo zvýši konečné ceny pre spotrebiteľov a zvýši aj zisky reťazcov, ktoré budú mať ešte aj zámienku, ako tieto svoje zisky dodatočne zvyšovať. Kým štát nezakročí daňovými kontrolami v reťazcoch proti skrytým poplatkom a transfer pricingu budeme mať v rámci predaja potravín z oligopolu duopol, vyššie ceny potravín a dvojnásobok potravinových púští,“ povedal Halás.

Poplatky sú podľa neho síce regulované slovenskou legislatívou, ale táto sa však vzťahuje iba na obchodné vzťahy medzi subjektami pôsobiacimi na slovenskom trhu, prípadné bonusy a poplatky smerujúce k zahraničným matkám reťazcov legislatíva vôbec nereguluje. „Práve zahraničné reťazce takto využívajú podľa nášho názoru skryté poplatky na nezákonné zvyšovanie ziskov. Zahraničné reťazce okrem iného vykazujú v účtovníctve služby v miliónoch eur, čím sa im môžu optimalizovať náklady a zisk, pričom platby za tieto služby vysoko pravdepodobne smerujú do zahraničia. Štát tak pravdepodobne prichádza o desiatky miliónov eur a ceny potravín sú umelo vysoké pre spotrebiteľov, no marže reťazcov navonok nízke,“ podčiarkol Halás.

„Odvod pre reťazce alebo reguláciu marží nenavrhujeme zatiaľ v tomto kroku ako relevantné opatrenie, ale ako výsledok daňových kontrol, ktoré preukážu alebo vyvrátia naše domnienky. Daň z obratu nenavrhujeme, pretože jej uplatnením by Slovensko uplatňovalo dvojité zdanenie, keďže dnes platí systém zdaňovania pridanej hodnoty. Aktuálne niektoré ceny v akciových letákoch budia podozrenie z protizákonného dotovania cien,“ zdôraznil.

„Niektoré reťazce bežne realizujú akcie, pri ktorých je dôvodné podozrenie zo zakázaného dotovania cien, čím lákajú zákazníkov na niekoľko superlacných položiek. Cenovo tým zväčša poškodzujú domácu, slovenskú produkciu. Ostatné tovary potom môžu predávať vo vyšších cenách,“ dodal Halás.