Vedci priniesli nový spôsob skúmania čiernych dier, v tíme bol aj Slovák

Jedným z hlavných autorov štúdie publikovanej v časopise Nature je Slovák Michal Zajaček z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity (MUNI) v Brne. Spravodajkyňu TASR o tom informoval hovorca univerzity Radim Sajbot.

Astronómovia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), NASA, Masarykovej univerzity a ďalších inštitúcií prišli s novým spôsobom merania rýchlosti rotácie čiernej diery. Metóda využíva slapové rozrušenie hviezdy pôsobením čiernej diery.

Ide o situáciu, keď gravitačné sily pôsobiace na hviezdu narušia jej celkovú súdržnosť a hviezda sa rozpadne. Tento jav je sprevádzaný mimoriadne jasným zábleskom. Polovica hviezdy je potom odfúknutá a druhá je vrhnutá do okolia čiernej diery a vytvára intenzívne horúci akrečný disk rotujúceho hviezdneho materiálu.

„Keď sa hviezda približuje k čiernej diere z ľubovoľného smeru, novo vzniknutý disk je spravidla vychýlený voči rotácii čiernej diery. V silne pokrivenom priestoročase je disk strhávaný rotáciou čiernej diery, čo spôsobuje jeho periodické kývanie,“ vysvetlil Michal Zajaček. Dlho sa podľa neho predpokladalo, že by to malo viesť k pravidelnej premenlivosti vyžarovania disku. „Tento efekt sa nám prvýkrát podarilo detegovať a použiť na určenie miery rotácie čiernej diery,“ dodal.

V štúdii vydanej v časopise Nature astronómovia uvádzajú, že rotáciu supermasívnej čiernej diery odmerali sledovaním priebehu rontgenových zábleskov, ktoré čierna diera produkovala bezprostredne po roztrhaní hviezdy. Záblesky pozorovali niekoľko mesiacov. Ich analýza ukázala, že čierna diera sa otáča rýchlosťou menšou než 25 percent rýchlosti svetla, čo je na pomery čiernych dier podľa nich pomerne pomalé.

Ak sa vedcom podarí touto metódou preskúmať rotácie mnohých blízkych čiernych dier, môžu lepšie pochopiť, ako sa v priebehu histórie vesmíru vyvíjali.