Ceny potravín v EÚ: Tieto potraviny sú na Slovensku drahšie

Potraviny v Rakúsku a Nemecku boli v roku 2022 o 7 % drahšie ako na Slovensku. Uviedol to v analýze Martin Vlachynský, analytik INESS, odvolávajúc sa na dáta Eurostatu.

„Ak priemerný Európan za košík potravín zaplatí 100 eur, tak Slovák za ten istý košík zaplatí 100 eur a 60 centov. Ak sa porovnáme so ´starou´ EÚ, tak jej obyvatelia za tie isté potraviny zaplatia vyše 105 eur, samotní Rakúšania a Nemci až vyše 107 eur,“ spresnil.

Pečivo je podľa neho v Nemecku drahšie o 6 %, v Rakúsku o 12 %. „Mäso je na Slovensku lacnejšie než priemer EÚ, v Nemecku aj Rakúsku je oproti nám drahšie asi až o 40 %. No Slováci si priplatili za mliečne výrobky a vajcia, kde ceny boli 9 % nad európskym priemerom a vyššie ako v Nemecku aj v Rakúsku. Ovocie a zelenina boli mierne (103,4 eura vs. 101,8 eura) drahšie na Slovensku ako v Rakúsku, ale v Nemecku boli výrazne drahšie (111 eur),“ priblížil.

Nealko nápoje predraží pripravovaná daň z cukru

Zaujímavosťou sú podľa neho nealko nápoje. Tie boli na Slovensku o 16 % drahšie ako bol priemer EÚ. Zaujímavosťou je to preto, lebo práve na tieto produkty dopadne chystaná daň z cukru, ktorá ich na Slovensku ešte viac predraží. Napríklad Francúzsko, Maďarsko aj Belgicko už túto daň majú, ale nápoje sú tam lacnejšie. Všetky krajiny susediace so Slovenskom majú nižšie ceny týchto nápojov.

Doplnil, že spomedzi nových členov EÚ má najdrahšie potraviny Estónsko. Slovensko sa pohybuje v spoločnosti Lotyšska, Slovinska a Česka. Maďarsko bolo lacnejšie o 10 % a Poľsko až o 28 % a má spolu s Rumunskom najlacnejšie potraviny v EÚ.

„Poradím o rok určite zamieša potravinová inflácia z roku 2023. Väčšina východnej EÚ sa posunie bližšie k západným cenám, keďže inflácia tu až na výnimky bola vyššia. Za skokana tipujeme najmä Maďarsko s takmer 50-percentným medziročným rastom cien potravín. No rast cien potravín cez 15 % bol napríklad aj v Rakúsku, takže poradie sa zase až tak dramaticky nezmení,“ avizoval.

Zdôraznil, že ceny potravín na Slovensku nie sú extrémne „uletené“ pri porovnaní s inými štátmi. Dali sa nakúpiť aj lacnejšie, najmä pri porovnaní so susedným Poľskom. „Môžeme špekulovať, prečo tomu tak je - veľmi nízka produktivita v poľnohospodárstve (na hektár jedna z najnižších v EÚ), nižšia výkonnosť časti potravinárskeho priemyslu, malá koncentrácia spotrebiteľov, daňové a dotačné podmienky (DPH na potraviny), či prísne regulácie brzdiace konkurenciu (hygienické pravidlá pre výrobu a predaj lokálnych potravín). Odpoveďou bude mix týchto dôvodov. Často spomínané marže reťazcov za to určite nemôžu,“ dodal Vlachynský.