Odkladanie budíka vám môže prospievať. Toľkoto minút by ste si mali ráno dopriať

Často sa tvrdí, že odkladanie zvonenia budíka môže mať negatívny vplyv na spánok a kognitívne procesy, ale priame dôkazy o tom neexistujú. Nový výskum z Katedry psychológie Štokholmskej univerzity však ukázal, že ranné driemanie môže v skutočnosti podporiť proces prebúdzania.

Vedci sa domnievajú, že keď strávite 30 minút navyše pod perinou, môžete byť ráno bdelejší. Ľudia, ktorí si po prebudení dopriali polhodinu spánku navyše, dosiahli lepšie výsledky v mozgových testoch ako tí, ktorí vyskočili rovno z postele.

Doktorka Tina Sundelinová zo Štokholmskej univerzity povedala: "Zistenia naznačujú, že nie je dôvod prestať ráno driemať. V skutočnosti to môže dokonca pomôcť tým, ktorí pociťujú rannú ospalosť, aby boli po vstávaní o niečo bdelší."

Miernejšie prebúdzanie z REM spánku

Vedci vysvetľujú zvýšenie výkonnosti po rannom driemaní tak, že sa človek neprebudí príliš náhle z REM fázy spánku, kedy sa mu sníva najviac snov. Výsledky štúdie boli uverejnené vo vedeckom časopise Journal of Sleep Research.

Tím vedcov uskutočnil dva experimenty. V prvom z nich, v ktorom skúmali 31 ľudí, ktorí odkladali budík, zistili, že 30 minút driemania buď zlepšilo, alebo neovplyvnilo výkon v testoch pamäti, koncentrácie a matematiky v porovnaní s náhlym prebudením.

Ľudia stratili približne šesť minút spánku, ale oddialenie budíka spôsobilo, že neboli tak náhle prebudení počas hlbokého spánku. Na hladinu stresových hormónov, rannú ospalosť, náladu ani štruktúru nočného spánku sa nepreukázali žiadne jednoznačné účinky.

V druhej časti štúdie sa analyzovali zvyky ranného prebúdzania 1 732 dospelých. Približne dve tretiny (69 percent) uviedli, že aspoň "niekedy" používajú funkciu odloženia budíka alebo nastavenia viacerých budíkov.

Budík si posúvajú najmä takzvané nočné sovy

Čas strávený zdriemnutím sa každé ráno pohybovalo od jednej do 180 minút, v priemere 22 minút. Posúvanie budíkov využívali skôr mladšie "nočné sovy", ktoré celkovo spali menej. Najčastejším dôvodom zdriemnutia bol "pocit prílišnej únavy na to, aby som sa zobudil", nasledovaný "príjemným pocitom" a túžbou "prebudiť sa pomalšie/jemnejšie".

Hoci sa účastníci po prebudení cítili rovnako ospalí v oboch podmienkach, lepšie výsledky dosiahli, keď si predtým mohli 30 minút zdriemnuť. To však nespôsobilo, že by sa cítili menej ospalo alebo negatívne.

Sundelinová uviedla: "Ak prvý budík preruší spánok s pomalými vlnami alebo REM spánok, driemanie môže umožniť dosiahnuť ľahšiu fázu spánku pred úplným prebudením. Mohlo by to uľahčiť prebúdzanie a znížiť ospalosť, ktorá sa prejavuje spánkovou zotrvačnosťou - prechodným obdobím od spánku k prebudeniu, ktoré sa vyznačuje zhoršenou výkonnosťou a ospalosťou."