BRICS: Si Ťin-pching a Vladimir Putin spochybnili dominanciu Západu

Niektorí pozorovatelia už stretnutie pomenovali ako „samit južnej pologule“. Putin sa na podujatí osobne nezúčastnil, pretože by mohol čeliť zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC) pre údajné vojnové zločiny. TASR o tom informuje na základe podkladov z portálu European News Room.

Samit BRICS, ktorý sa konal od 22. do 24. augusta, bol pre Rusko a krajiny globálneho Juhu určite najvýznamnejším stretnutím od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Poslúžil ako platforma pre stretnutie Ruska a štyroch krajín, ktoré nielenže odmietajú postaviť sa na stranu Západu proti Moskve, ale chcú aj prebudovať systém medzinárodných vzťahov pod heslom „inkluzívneho multilateralizmu“.

BRICS na záver samitu oznámil, že v roku 2024 sa rozšíri o šesť nových členov - Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.

Veľká časť pozornosti sa nevyhnutne sústredila na Putina, ktorý inváziou na Ukrajinu pred takmer 18 mesiacmi rozpútal jednu z najväčších vojen v Európe od roku 1945. Ruský líder vystúpil prostredníctvom videospojenia a odsúdil západné krajiny za to, čo nazval „nelegitímnymi sankciami, ktoré pošliapavajú všetky pravidlá medzinárodného obchodu“, a za ich politiku, ktorá podľa neho podnecuje infláciu.

Za rozhodujúci krok smerom k multilaterálnemu svetu označil Putin postupné odpútavanie sa sveta od amerického dolára. Proces dedolarizácie podľa neho „už nezvratne naberá na sile“, čo dokazuje skutočnosť, že v americkej mene sa v roku 2022 zrealizovalo len 28,7 % celkového objemu obchodu medzi piatimi členmi zoskupenia BRICS.

Putinova rétorika sa od februára 2022 stáva čoraz agresívnejšou a hrozivejšou. V polovici augusta využil otvorenie 11. moskovskej konferencie o medzinárodnej bezpečnosti aj na útoky na západné mocnosti, ktoré obvinil z podnecovania nepokojov po celom svete.

Konflikty vo veľkých častiach sveta spôsobili výlučne „geopolitické dobrodružstvá a sebecké, neokoloniálne správanie Západu,“ povedal.

Medzi účastníkmi bezpečnostnej konferencie bol aj nový čínsky minister obrany Li Šang-fu. Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska a zdržala sa uvalenia sankcií na Moskvu. Čínske vedenie verejne neodsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu a namiesto toho sa sústredilo na úlohu sprostredkovateľa medzi oboma stranami.

Krátko predtým, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, ohlásili Peking a Moskva vytvorenie partnerstva „bez hraníc“. Na samite BRICS ruského lídra podporil čínsky prezident Si Ťin-pching. V prejave, ktorý prečítal jeho minister obchodu Wang Wen-tchao, potvrdil ochotu „podporovať demokratizáciu medzinárodných vzťahov a multipolaritu“. Spojeným štátom zároveň adresoval kritiku bez toho, aby ich výslovne menoval.

„Existuje krajina, ktorá si chce udržať svoju hegemóniu a robí všetko preto, aby ochromila rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny,“ povedal. „Tie, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, sú nimi obmedzované. Tí, ktorí ich dobiehajú, sú brzdení,“ konštatoval Si.

Čínsky a ruský pohľad na geopolitické otázky zdieľa aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Nedávno uviedol, že Bielorusko a Čína sú na rovnakej vlne, pokiaľ ide o budovanie multipolárneho sveta. Podobne ako Putin, aj Lukašenko často vystupuje proti tomu, čo tiež označuje za hegemóniu USA.

Čínsky minister obrany Li Šang-fu navštívil 17. augusta bieloruskú metropolu Minsk a spolu s Lukašenkom privítal plány na posilnenie vojenskej spolupráce medzi oboma krajinami. Spoločné vojenské cvičenia by sa mali uskutočniť v roku 2024, uviedol bieloruský prezident. Autokratický líder zdôraznil, že Bielorusko sa vo vojenskej pomoci spolieha predovšetkým na svojich „priateľov“ Rusko a Čínu.