SaS vyzýva agroministerstvo, aby nešikanovalo slovenských chovateľov

„Zároveň upozorňujeme na to, že MPRV neakceptovalo ani zásadné pripomienky, ktoré k vyhláškam vzniesli Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Republiková únia zamestnávateľov, ministerstvo hospodárstva, združenia zamestnávateľov a farmárov či verejnosť,“ uviedla Jarmila Halgašová, ktorá sa v SaS venuje pôdohospodárstvu. Rozpory, ktoré sa objavili, rezort podľa nej vôbec nevyriešil.

Skrátenie lehoty na prihlásenie hospodárskych zvierat do CRHZ považuje Halgašová za zbytočnú šikanu chovateľov. „Považujeme to tiež za tzv. goldplating, a teda legislatívu nad rámec toho, čo od nás žiada EÚ, čím rezort automaticky znevýhodňuje slovenských chovateľov,“ vysvetlila Halgašová s tým, že SaS preto vyzýva ministra pôdohospodárstva, aby pripravil návrh legislatívy, ktorou lehotu vráti späť na tú pôvodnú.

„Európska legislatíva necháva členským štátom priestor na určenie lehoty, v ktorej sú chovatelia povinní nahlásiť hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy do registra hospodárskych zvierat. Nesmie byť však dlhšia ako sedem dní. Nie je preto jasné, prečo sa rezort rozhodol stanoviť ju pre slovenských chovateľov len na tri dni. Navyše, za nesplnenie povinnosti hrozí chovateľom pokuta až do výšky 3500 eur a aj strata nároku na vyplácanie podpôr,“ uzavrela Halgašová.

Štát plánuje pre chovateľov hospodárskych zvierat o viac ako polovicu skrátiť čas, počas ktorého budú musieť nahlásiť každú zmenu v počte chovaných zvierat. Od júla budúceho roka by mala byť lehota namiesto doterajších sedem len tri dni. Upozornil na to 9. augusta podpredseda SPPK Miroslav Štefček a zástupcovia viacerých chovateľských zväzov. So zmenou zásadne nesúhlasia. MPRV reagovalo, že ide zatiaľ o kompromisné riešenie a existuje priestor na ďalšie rokovania.

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš v reakcii minulý týždeň upozornil na audit Európskej komisie (EK), ktorý naznačil, že systém nahlasovania potravinových zvierat nie je v súčasnosti na Slovensku úplne spoľahlivý. „Dali nám opatrenia. Jedno z tých opatrení vo vzťahu k identifikácii zvierat je zaviesť elektronickú formu. A druhé skrátiť čas,“ uviedol Bíreš.

Pripomenul, že jeho predchodcovia v agrorezorte pôvodne navrhovali skrátiť lehotu na 24 hodín, aktuálny kompromis sú tri dni. Zároveň je platnosť vyhlášky posunutá až na 1. júla 2024, čo vytvára priestor na ďalšie rokovania.

„Je to praktická otázka. Pokiaľ by bola forma nahlasovania úplne zdigitalizovaná, tak si myslím, že to nie je problém. Ale nie všetci chovatelia sú takto nastavení. U niektorých to možno bude vytvárať problém. Je ešte necelý rok, aby sa prípadne tieto vyhlášky modifikovali, ale musíme to konzultovať aj s EK,“ dodal 9. augusta Bíreš.