Európania majú problém s finančnou gramotnosťou, ukázal Eurobarometer

Medzi členskými štátmi sú však veľké rozdiely. Len v štyroch štátoch má vyše štvrtina občanov vysoké skóre vo finančnej gramotnosti - v Holandsku, Švédsku, Dánsku a Slovinsku. Prieskum upozornil, že finančné vzdelávanie sa musí zamerať najmä na ženy, mladších ľudí a osoby s nižším príjmom a nižšou úrovňou vzdelania.

Len asi štvrtina opýtaných odpovedala správne aspoň na štyri z piatich otázok o finančných znalostiach. Približne polovica odpovedala správne len na dve alebo tri otázky a ďalšia štvrtina považovala otázky za náročné. Najlepšie výsledky dosiahlo Holandsko, Dánsko, Fínsko a Estónsko (43 - 39 %), ktorých obyvatelia vykázali vysokú úroveň finančných znalostí.

Slovensko obsadilo 12. priečku v 27-člennej EÚ, keď 27 percent opýtaných odpovedalo správne aspoň na štyri z piatich otázok, 53 % dosiahlo priemer (dve - tri odpovede) a 20 % vedelo iba jednu odpoveď alebo žiadnu.

Väčšina respondentov v EÚ (65 %) chápe vplyv inflácie a jej dôsledky na kúpnu silu, ale len 45 % opýtaných chápe, ako funguje zložené úročenie.

Pokiaľ ide o chápanie investičných rizík, 66 % respondentov v EÚ správne spája vyššie výnosy s väčšími rizikami, zatiaľ čo 56 % správne uvádza, že investovanie do rôznych spoločností bude pravdepodobne menej riskantné ako investovanie do jednej spoločnosti. A 20 % respondentov ukázalo, že rozumie tomu, ako úrokové sadzby ovplyvňujú ceny dlhopisov.

Až 92 % opýtaných v celej EÚ súhlasí s tým, že predtým, ako si niečo kúpia, zvážia, či si to môžu dovoliť a rovnaké percento súhlasí s tým, že svoje výdavky sledujú a monitorujú.

Približne tri štvrtiny respondentov v EÚ uvádzajú, že im vyhovuje používanie digitálnych finančných služieb, ako sú online bankovníctvo alebo mobilné platby - 36 % bez problémov, 41 % skôr súhlas. Toto číslo je viac ako 60 % vo všetkých členských štátoch EÚ, najvyššie vo Fínsku (95 %). Na Slovensku s digitálnymi finančnými službami nemá žiaden problém 50 % opýtaných, 38 % sa s nimi vie zmieriť a 11 percent takéto platby vníma ako problém.

Len 38 % respondentov v EÚ je presvedčených, že investičné poradenstvo ponúkané bankou, poisťovňou alebo finančným poradcom, je v ich záujme - 45 % uviedlo, že takýmto radám nedôveruje. Úroveň dôvery v poradenstvo sa medzi členskými štátmi značne líši - najviac prijatým radám dôverujú Fíni (59 %), Česi (54 %), Dáni (47 %) a najmenej občania Cypru (20 %), Grécka (21 %) a Lotyšska (24 %). Slovensko je v tomto deviatou najlepšou krajinou, keď poradenstvu dôveruje 43 % opýtaných a 35 % finančným radám skôr alebo vôbec neverí.

Na otázku, ako dlho by v prípade straty hlavného zdroja príjmu boli schopní pokryť svoje životné náklady bez toho, aby si požičali peniaze alebo sa presťahovali, 33 % Európanov odpovedalo, že by to bolo šesť mesiacov a viac, pre 18 % by to bolo najmenej tri mesiace a 16 % opýtaných uviedlo, že núdzové úspory nemá. Na Slovensku by polroka a viac z úspor prežilo 28 % opýtaných, 22 % si to vie predstaviť po dobu troch-štyroch mesiacov a 16 % Slovákov má úspory na jeden, ale menej ako tri mesiace.