Horváth: Dlhová brzda potrebuje zmeny, po rokoch fungovania je to prirodzené

„Je to istým spôsobom prirodzené, že keď máme nejaký dlhodobý rámec na niektorú oblasť verejnej politiky, menia sa časy, menia sa okolnosti, z času na čas je dobré si vyhodnotiť, či je ten systém dobre nastavený,“ vysvetlil. V prípade dlhovej brzdy je podľa neho odôvodnené napríklad preformulovať hlavný ukazovateľ, na ktorý sa sústreďuje, z hrubého na čistý verejný dlh.

Krízy z uplynulých rokov a súvisiaci nárast dlhu podľa ministra nastolili aj otázku, ako upraviť sankčné pásma v tomto mechanizme. Teda či ich iba posunúť na vyššie úrovne dlhu, alebo zmeniť systém sankcií. Horváth pripomenul, že v parlamente je návrh, ktorý ide skôr smerom zmeny systému sankcií.

„V podstate je to dobre pripravené. Isto by sa dali doladiť nejaké detaily, ale dôležité prvky z neho by riešili tú situáciu, pred ktorou stojíme. Preto by bolo dobré, keby parlament, či už teraz alebo čo najskôr po voľbách, pristúpil širokým konsenzom na isté zmeny v tomto mechanizme,“ apeloval minister. Pri súčasnej úrovni dlhu sa totiž na vládu vzťahujú najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy, vrátane povinnosti pripraviť vyrovnaný rozpočet.

Návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2020. Schválila ho aj vláda, ale bývalá koalícia sa nedokázala dohodnúť na jeho podpore v parlamente a odvtedy sa definitívne rozhodnutie o ňom neustále posúva. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov.

Spor vznikol okolo požiadavky SaS, aby sa do dlhovej brzdy doplnil aj limit na celkové daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku, tzv. daňová brzda. S tým ostatné strany bývalej koalície nesúhlasili. Nestotožňuje sa s tým ani nový minister financií. „Nemyslím si, že to je v súlade s filozofiou celého konceptu,“ upozornil Horváth.