Významná osobnosť slovenského divadelníctva Vladimír Strnisko oslavuje 85. narodeniny

Vďaka svojim nápaditým inscenáciám, precíznej práci s hercom a dôkladnej analýze textu, ktorý aktualizoval na danú dobu, sa Vladimír Strnisko stal jednou z určujúcich osobností slovenského divadelníctva.
Režisér, dramaturg a pedagóg Vladimír Strnisko sa dnes (19. mája) dožíva 85 rokov.
Narodil sa 19. mája 1938 v Martine. Najskôr študoval medicínu, no napokon sa v roku 1964 stal absolventom dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Začiatky jeho umeleckej kariéry sú späté s Československou televíziou, v ktorej pôsobil v rokoch 1962-1969 ako dramaturg.
Spolu so skupinou mladých hercov a dramaturgom Martinom Porubjakom sa stal v roku 1968 spoluzakladateľom slovenskej alternatívnej scény - Divadla na Korze, kde istý čas pôsobil aj ako umelecký šéf. Počas troch rokov existencie divadla tu úspešne debutoval inscenáciou Čakanie na Godota a záujem podnietili aj tituly ako Úbohý môj Marat (1970), Woyzeck (1971) či Les (1971).
Divadelný tvorca spolupracoval predovšetkým s hercami generačne i názorovo spriaznenými ako napríklad Martin Huba, Milan Kňažko, Marián Labuda, Anna Javorková, Stanislav Dančiak, Milan Lasica či Július Satinský.
Po zrušení legendárneho Divadla na Korze v roku 1971 pôsobil Vladimír Strnisko najskôr ako dramaturg a potom ako režisér na bratislavskej Novej scéne, kde zotrval až do roku 1987. Vďaka tvorivej práci pozdvihol úroveň umeleckého súboru. Z tohto obdobia možno spomenúť inscenácie ako Clavijo (1976), Sviatosť najsvätejšia (1978), Úklady a láska (1981), Višňový sad (1984) alebo Don Juan (1987).
Charakteristickým znakom tvorby významného slovenského režiséra je porušenie žánrovej čistoty, teda miešanie tragických prvkov s komickými, a tiež poukázanie na disharmóniu sveta a človeka v ňom.
Tieto postupy umeleckej tvorby využil aj na doskách Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde začal pôsobiť v roku 1988. Naštudoval tu tituly ako Samovrah (1989), S vylúčením verejnosti (1992), Mária Stuartová (1999), Scény z manželského života (2001), Mizantrop (2004) a mnohé iné.
Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia pôsobil ako režisér v pražskom Národnom divadle. Rovnakej umeleckej pozície sa ujal aj v Divadle na Vinohradoch. V rokoch 1993-1999 bol riaditeľom pražského Činoherného klubu.
Z jeho novších inscenácii možno spomenúť titul Ujo Váňa (2017) na pôde terajšieho Národného divadla Košice, v ktorom na jeseň minulého roka režíroval inscenáciu s názvom MARAT/SADE.
Vladimír Strnisko si svoje miesto našiel aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a tiež na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V roku 1989 získal titul docenta a v roku 1998 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora. V období od 21. mája 2010 do 23. mája 2011 zastával post riaditeľa Činohry SND.
V minulosti bol Vladimír Strnisko manželom známej slovenskej herečky Anny Javorkovej a jeho sestrou bola herečka Viera Strnisková, ktorá zomrela v roku 2013.

Prvé podujatie novej sezóny na hrade Strečno bolo venované Žofii Bosniakovej
Prvé podujatie novej sezóny na hrade Strečno bolo venované spomienke na jeho najznámejšiu majiteľku Žofiu Bosniakovú.

Thurzove slávnosti na Oravskom hrade ponúknu sprievod i jarmok
Slávnostným sprievodom Oravským Podzámkom a ďalším kultúrnym programom na Oravskom hrade budú v nedeľu pokračovať Thurzove slávnosti.

Festival Rock pod Kameňom hlási zmenu miesta
Rock pod Kameňom, najväčší rockový festival na Slovensku, ktorý prebehne 26. až 28. júna, prichádza s novinkami.

Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru
Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Palmovou nedeľou, nazývanou aj ako Kvetná nedeľa (13. 4.), do Svätého týždňa.

Slnko v sieti: Najlepším hraným filmom sú Vlny, získali deväť cien
Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) vyhlásila v stredu v Bratislave laureátov národnej filmovej ceny Slnko v sieti za rok 2024.