Ministri EÚ podporili plán zníženia ekonomickej závislosti od Číny

Teraz však budú musieť vymyslieť, ako to uskutočniť, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Borrell uviedol, že ministri zahraničných vecí vo veľkej miere podporili plán na úpravu politiky voči Číne tak, aby sa kládol väčší dôraz na to, že Čína je aj politickým súperom EÚ. Peking by sa však mal naďalej vnímať ako partner v globálnych otázkach a zároveň ako ekonomický konkurent.

„Kolegovia privítali dokument, ktorý sme predložili. Súhlasia so základnými líniami tejto rekalibrácie našej stratégie voči Číne,“ povedal Borrell novinárom po stretnutí v Štokholme. „Keď je závislosť príliš veľká, je to riziko,“ vyhlásil.

Podľa Borrella sa EÚ musí poučiť zo „strategickej chyby“, ktorú urobila v rokoch pred vojnou na Ukrajine, keď sa stala príliš závislou od ruského plynu. EÚ je v súčasnosti ešte viac závislá od Číny, ako bola závislá od ruskej energie, v oblasti kľúčových technológií, ako sú solárne panely, a v oblasti kriticky dôležitých materiálov.

„Zníženie rizika je len slovo. Za týmto slovom sa však skrýva veľa práce, ktorá si vyžiada čas, aby sme prehodnotili všetky naše ekonomické vzťahy s Čínou,“ uviedol.

Borrell zdôraznil, že cieľom nie je odstránenie ekonomických väzieb medzi EÚ a Čínou, ale obnovenie rovnováhy vzťahov.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis však varoval, že aj keď sa EÚ nechce ekonomicky odpútať od Číny, musí byť na takýto scenár pripravená. Dodal, že EÚ teraz potrebuje plán pre prípadné narušenie ekonomických väzieb, čo by sa mohlo stať, podobne ako v prípade Ruska, „nie preto, že by sme to chceli, ale preto, že sa situácia zmení.“ Ako príklad uviedol prípadné vypuknutie konfliktu o Taiwan.

Ak by napríklad v Taiwanskom prielive došlo k zmene situácie použitím sily, Európa bude musieť na to reagovať. „Reakcia bude viesť k istej forme pretrhnutia ekonomických väzieb.“

Návrh plánu na zníženie ekonomickej závislosti od Číny by mali mať na stole lídri EÚ na svojom júnovom samite.

Plán je pokusom o dosiahnutie rovnováhy medzi názormi 27 členských krajín EÚ, zachovaním osobitného prístupu EÚ k Pekingu, rovnako ako úzkeho partnerstva s Washingtonom, ktorý presadzuje tvrdší postup voči Číne.

V dokumente sa uvádza, že koordinácia so Spojenými štátmi bude „naďalej nevyhnutná“. Uvádza sa v ňom však, že EÚ „by sa nemala stotožniť s myšlienkou hry s nulovým súčtom, v ktorej môže byť len jeden víťaz, a to v binárnom súboji medzi USA a Čínou“.

Borrell v sprievodnom liste k návrhu uviedol, že existujú minimálne tri dôvody na „rekalibráciu“ politiky voči Číne. Medzi ne patria zmeny v Číne, kde rastie nacionalizmus a ideológia, vyostrenie konkurencie medzi USA a Čínou, čo ovplyvňuje všetky oblasti politiky, a skutočnosť, že Čína je kľúčovým hráčom v regionálnych a globálnych otázkach.

V dokumente sa uvádza, že EÚ by mala „diverzifikovať zdroje dodávok v kľúčových odvetviach, najmä v tých, ktoré sú dôležité pre našu zelenú a digitálnu transformáciu“, ako sú polovodiče, 5G a 6G siete, batérie, suroviny a kritické nerasty.