Takýmto spôsobom vplýva smútok na mozog

Smútok v istom okamihu zažije každý. Či už ide o menšie smútky, alebo obrovské životné straty, má to vplyv aj na mozog. Čo presne sa teda s ním počas smútku deje?

Náš mozog vníma traumatickú stratu ako hrozbu pre prežitie, tvrdí neurologička na Lekárskej fakulte Univerzity v Marylande Lisa M. Shulman. Podľa nej sme zvyknutí považovať za hrozbu fyzickú traumu, no vážna emocionálna trauma má podobné účinky. Pre Live Science povedala:

„Z evolučného hľadiska sa naše mozgy vyvinuli tak, aby chránili naše prežitie, takže čokoľvek vnímané ako hrozba spúšťa masívnu reakciu mozgu, ktorá má dôsledky pre mnohé oblasti tela.”

Mozog reaguje na rôzne vnímané hrozby rovnako

Centrum emócií v mozgu nazývané amygdala je zodpovedná za hľadanie hrozieb. Keď sa rozbehne, spustí sled udalostí, ktoré uvedú celé telo do stavu vysokej pohotovosti. To znamená, že zrýchli srdce aj dýchanie, vo svaloch sa zvýši krvný obeh, vďaka čomu sa pripravia na boj alebo útek.

Toto však nie je jediná vec týkajúca sa smútku. Dni, týždne či mesiace plné pripomienok opätovne spúšťajú túto reakciu. To vedie k tomu, že amygdala sa stáva čoraz citlivejšou a hypervigilantnou.

Primitívny mozog sa posilňuje na úkor pokročilého mozgu, ktorý je sídlom úsudku a uvažovania. Mozog pracuje akoby nadčas, aby reagoval na hrozbu emocionálnej traumy a vyvolal psychologické obranné mechanizmy, ako je popieranie a disociácia.

Podľa docentky psychológie na University of Arizona Mary-Frances O´Connor v tom, ako a prečo znášame smútok, existuje aj silný evolučný prvok. Poznamenáva, že smrť milovanej osoby je veľmi zriedkavá udalosť a naznačuje, že mozog často reaguje, akoby milovaná osoba jednoducho chýbala, a nie natrvalo.

Pre Live Science povedala, že smútok ako reakcia sa mohol vyvinúť ako reakcia na rozchod. Mozog nám pomáha udržať si spojenie s blízkymi, pričom silné neurochemikálie v ňom nás nútia po nich túžiť a odmeňujú nás, keď sa s nimi opäť stretneme.

Komplexná reakcia na stratu

Smútok je komplexná reakcia na stratu. Zahŕňa emocionálne, kognitívne, behaviorálne a fyziologické zmeny, čo znamená, že mnohé časti mozgu sa podieľajú na vytváraní reakcie na smútok. Docentka psychiatrie na Floridskej univerzite Uma Suryadevara povedala, že výskum neurovedy smútku je stále v počiatočnom štádiu.

Rôzne oblasti mozgu vykazujú zmeny v závislosti od štádia, symptómu a závažnosti smútku. Napríklad, keď si človek spomenie na zosnulého blízkeho a snaží sa spracovať emócie súvisiace so stratou, aktivuje sa zadná cingulárna kôra a mediálna prefrontálna kôra. V prípadoch komplikovaného smútku, keď človek túži po zosnulom, sa môže aktivovať nucleus accumbens, ktorý sprostredkúva emocionálne a motivačné spracovanie.