Trénované mravce dokážu odhaliť rakovinu. Vyňuchajú nádor, hoci nemajú nos

Rakovina je hlavnou príčinou úmrtnosti na celom svete a podľa WHO je zodpovedná za približne jedno zo šiestich úmrtí. Čím skôr sa nádor odhalí, tým lepší výsledok pacient môže dosiahnuť. Väčšina nástrojov včasnej detekcie je však buď invazívna, drahá, alebo z kapacitných dôvodov nedostupná.

Tím francúzskych výskumníkov z University of Sorbonne Paris North preukázal v štúdii, že mravce majú potenciál fungovať ako detektory rakoviny a odhaliť ju už v počiatočnom štádiu.

V štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences vysvetlili, že zvieratá môžu byť vycvičené, aby vyňuchali rakovinové biomarkery, a tak rozpoznali, či má človek rakovinu.

Nádorové bunky produkujú špecifické chemické zlúčeniny, ktoré im umožňujú odlíšiť ich od zdravých tkanív. Tieto chemické zlúčeniny sú známe ako rakovinové biomarkery.

V štúdii vedci skúmali robotnícke mravce druhu Formica fusca - bežne známe ako hodvábne mravec. Tie vycvičili, aby rozpoznali biomarkery extrémne agresívnej ľudskej rakoviny prsníka. Následne použili moč myší, ktoré mali tieto nádory a spolu s močom myší bez nádorov ich predložili mravcom.

Už po troch kolách tréningu, kde sa mravce naučili spájať pach rakovinových biomarkerov so sladkou pochúťkou, strávili približne o 20 %viac času v blízkosti moču myší s nádorom ako moču myší bez nádoru.

Vedúci štúdie Babtiste Piqueret povedal pre Newsweek, že vedeli, že mravce sa dajú ľahko vycvičiť. Okrem toho vraj majú aj vycibrený čuch. Tieto dve schopnosti spojili a testovali, či mravce dokážu rozpoznať pach rakoviny.

Síce sa v tejto štúdii zamerali na schopnosť mravcov vyčuchať práve biomarkery rakoviny prsníka, no už predtým sa ukázalo, že reagujú na biomarkery rakoviny vaječníkov a sú schopné rozlišovať medzi rôznymi typmi rakoviny. Preto nie je dôvod myslieť, si, že dokážu odhaliť len jeden typ nádorov.

Mätúce faktory môžu narobiť problémy

Mravce by však mohli zmiasť aj faktory, ktorý by spôsobili zmenu zápachu moču. Zápach moču totiž môže ovplyvniť strava, pohlavie aj vek pacienta. V štúdii tieto parametre kontrolovali prostredníctvom myší.

Tím však v budúcnosti čaká výzva v podobe testovania vplyvu týchto faktorov na schopnosť mravcov odhaliť rakovinu. Piqueret ohľadom tohto problému povedal: „Je možné, že pre mravce je pach rakoviny výraznejší ako vek, pohlavie a strava pacienta, takže v takom prípade by sme mohli priamo použiť rovnakú metódu bez kontroly týchto faktorov u ľudí,"

Ak však tieto faktory výraznejšie ovplyvnia schopnosť mravcov odhaľovať rakovinu, hmyz by sa musel trénovať na rôzne vekové skupiny, pohlavia a diéty. Všetko preto, aby sa naučil sústrediť sa len na spoločný bod, prítomnosť rakovinových biomarkerov, a nie na ďalšie mätúce faktory. Definitívnu odpoveď dajú len ďalšie experimenty.

Mravce nie sú jediné, no sú výhodné

V minulých výskumoch sa ukázalo, že psy, myši a háďatká dokážu vyňuchať rakovinu. Mravce by však poskytli zvlášť lákavú alternatívu, keďže sa relatívne ľahko chovajú, nevyžadujú drahé zariadenia na chov a zdá sa, že ich možno vycvičiť na rozpoznávanie špecifických pachov už po malom počte pokusov.

Keďže mravcom chýba nos, na hľadanie potravy, vyňuchanie potenciálnych partnerov a najnovšie aj na odhalenie rakoviny používajú čuchové receptory na svojich tykadlách.