Desivá zóna smrti: Horolezci upadajú do delíria, ich telá sa postupne rozpadajú

Najvyššia hora Zeme nad hladinou mora sa nachádza v Himalájskom podhorí Mahalangur. Pri pokuse dostať sa na jej vrchol zomrelo už najmenej 310 ľudí, informuje unilad.com.

Ľudské telá fungujú najlepšie na úrovni hladiny mora. Tu dole sú hladiny kyslíka primerané pre mozog a pľúca. V oveľa vyšších nadmorských výškach telo nemôže správne fungovať.

Ale ak chcú horolezci zdolať Mount Everest, najvyšší vrchol sveta vo výške 8 848 metrov nad morom, musia sa postaviť tomu, čo je známe ako „zóna smrti“. Ide o oblasť s nadmorskou výškou nad 8 000 metrov, kde je tak málo kyslíka, že telo začne umierať minútu po minúte a bunku po bunke.

V zóne smrti sú mozgy a pľúca horolezcov hladné po kyslíku, zvyšuje sa riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody a ich úsudok sa rýchlo zhoršuje, píše businessinsider.com

V zóne smrti sa telo rozpadá

Koncept zóny smrti vymyslel v roku 1953 Edouard Wyss-Dunant, švajčiarsky lekár, ktorý ho nazval smrteľnou zónou. Všetkých 14 vrcholov nad 8000 m v zóne smrti sa nachádza v Himalájach a Karakorame v Ázii. Mnoho úmrtí vo vysokohorskom horolezectve bolo spôsobených vplyvom zóny smrti, či už priamo stratou životných funkcií alebo nepriamo nesprávnymi rozhodnutiami v strese, prípadne fyzickým oslabením vedúcim k nehodám. Dlhší pobyt nad 8 000 metrov bez doplnkového kyslíka bude mať za následok zhoršenie telesných funkcií a smrť.

Vo vysokých nadmorských výškach telo produkuje viac hemoglobínu ako zvyčajne, aby kompenzovalo dramatickú zmenu kyslíka. Napriek tomu príliš veľa hemoglobínu skutočne zahustí krv, čo spôsobí, že srdce bude stále ťažšie pumpovať krv do tela, čo výrazne zvyšuje riziko mŕtvice.

Horolezcom smerujúcim na vrchol Mount Everestu hrozí aj hypoxia, ktorá nastáva, keď mozog nedostáva dostatok kyslíka. Hypoxia spôsobuje opuch mozgu, sťažuje koncentráciu a pravdepodobne spôsobí zvracanie a nevoľnosť. „Vaše telo sa rozpadá a v podstate umiera,“ povedala pre Business Insider Shaunna Burke, horolezkyňa, ktorá zdolala Everest v roku 2005.

Nedostatočne okysličený mozog môže spôsobiť, že horolezci zabudnú, kde sú, a dostanú sa do delíria, ktoré niektorí odborníci považujú za formu vysokohorskej psychózy. Zhoršuje sa úsudok hypoxických horolezcov. Známe sú aj prípady, kedy robili zvláštne veci, začínajú si napríklad vyzliekať šaty alebo sa rozprávať s imaginárnymi priateľmi.

Zdravotné ťažkosti nie sú jediným problémom

Problémy pri výstupe však nemusia byť len zdravotné. Sir Edmund Hillary, ktorý sa stal prvým človekom, ktorý vystúpil na Everest v roku 1953 spolu s Tenzingom Norgayom, sa už predtým sťažoval na nedostatok pomoci od iných horolezcov. Pre New Zealand Herald povedal:

„Ak vidíte niekoho, kto to veľmi potrebuje, a vy ste stále silný a energický, potom máte naozaj povinnosť dať všetko, čo môžete, aby ste toho človeka dostali dole. Dostať sa na vrchol je v tom čase sekundárne.

Myslím si, že celý postoj k výstupu na Mount Everest sa stal dosť desivým. Ľudia sa chcú len dostať na vrchol. Nezaujímajú sa o nikoho, ​​kto by mohol byť v núdzi. Vôbec na mňa nerobí dojem, že nechajú niekoho ležať pod skalou, aby zomrel.“