Preveruje sa udržanie štatútu Slovenska ako krajiny bez besnoty, potvrdil sa prípad

Pre TASR to priblížil vedúci odboru zdravia a ochrany zvierat Martin Chudý zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Nevylúčil výskyt ďalších besných zvierat.

Slovensko splnilo v roku 2019 požiadavky na vyhlásenie za krajinu bez výskytu besnoty. „Momentálne veterinárni experti preverujú možnosti udržania štatútu bez výskytu besnoty, aj keď v určitej modifikovanej forme. Všetko záleží od ďalšieho vývoja situácie možného potvrdenia či nepotvrdenia ďalších prípadov u voľne žijúcich, resp. hospodárskych alebo spoločenských zvierat,“ spresnil Chudý.

Pred potvrdením prípadu sa ŠVPS SR vzhľadom na epizootologickú situáciu v Maďarsku, Poľsku a na Ukrajine rozhodla pokračovať v orálnej vakcinácii líšok v ďalších rokoch na rizikovom území. „Naďalej sa bude dbať na preventívne opatrenia, monitoring a opatrenia pri dovoze zvierat so zreteľom na besnotu,“ uviedol Chudý s tým, že sa na Slovensku od roku 1994 realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Zároveň upozornil, že pri náleze uhynutého zvieraťa je vždy treba postupovať, ako by sa jednalo o zviera besné.

„Aj zviera, ktoré zrazilo auto, mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia,“ spresnil Chudý. V prípade potvrdenia besnoty je vyhlásené ohnisko nákazy, čo býva kataster obce alebo príslušná mestská časť. „Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy,“ doplnil.

Besnota sa podľa neho prejavuje v troch formách, a to v zúrivej, tichej a atypickej. V zúrivej forme sa pozorujú tri štádia. Prvé sa prejavuje po inkubačnej dobe a trvá jeden až dva dni. „Zviera sa stáva smutným, depresívnym alebo apatickým, ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa na tmavé miesta. Často bezdôvodne mení polohu tela alebo sa hlasovo prejavuje,“ spresnil Chudý. Zvieratá bývajú podľa jeho slov veľmi smädné a začína sa u nich prejavovať príznak zvrátenej chuti, takže lížu a prehĺtajú nestráviteľné predmety, ako sú napríklad kamene, hnoj a drevo.

Pri druhom štádiu sa zviera prejavuje nespokojnosťou a vzrušenosťou, ktoré sa stupňujú až do zúrivosti. „Zviera je veľmi zúrivé a neobmedzene napáda a hryzie všetko živé i neživé čo mu príde do cesty. Šelmy si v zúrivosti často odhryznú aj časť vlastného tela,“ priblížil. V konečnom štádiu ochrnú žuvacie a jazykové svaly. „Z ústnej dutiny vyteká množstvo ťahavých slín, ktoré zviera nie je schopné v dôsledku ochrnutia hltana, svalov jazyka a žuvacích svalov prehĺtať,“ doplnil s tým, že nakoniec zviera uhynie za príznakov udusenia. Paralytické štádium podľa neho trvá pol dňa až dva dni.

„Tichá forma sa vyznačuje tým, že z prvého melancholického štádia prechádza choroba hneď do štádia paralytického,“ povedal Chudý. Atypická forma sa podľa neho zvyčajne prejavuje poruchami tráviaceho aparátu, potratmi alebo kombináciou príznakov. Besnota je podľa neho akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. U človeka postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, spôsobuje poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, neskôr spôsobuje celkovú paralýzu.