Ministerstvo spravodlivosti chce zmeniť definíciu znásilnenia, toto pribudne v zákone

„Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k 'donúteniu', čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, keďže každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak,“ argumentuje rezort spravodlivosti. V novele navrhuje spojiť trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia do spoločného ustanovenia.

Podľa ministerstva sa nejaví ako správna požiadavka, aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu. „Napríklad pri nerovnosti postavení páchateľa a obete či už z dôvodu nerovného postavenia žien a mužov alebo z dôvodu inej pozície autority, napríklad zamestnávateľa, môže byť buď bezprostredná hrozba rôzne vnímaná obeťou a páchateľom, alebo ani nemusí existovať a napriek tomu dôjde k sexuálnemu násiliu,“ podotkol rezort.

Základná trestná sadzba sa navrhuje od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. „Vyššia trestná sadzba v prípade skutočného použitia násilia, jeho hrozby alebo v prípade využitia bezbrannosti obete zostane zachovaná a oproti súčasnému nastaveniu nedochádza k zmene,“ dodalo ministerstvo s tým, že v tomto prípade je základná sadzba v rozmedzí od päť do desať rokov väzenia.

Návrh novely Trestného zákona predložila za rezort spravodlivosti ešte v septembri opätovne do medzirezortného pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková (SaS). Jej nástupca Viliam Karas považuje reformu trestných kódexov za jednu z priorít. Navrhovaná legislatíva chce okrem iného motivovať sudcov k ukladaniu alternatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody.