Závažnejšie formy kyberšikany by podľa odborníka mala riešiť aj polícia

„Obeť by si mala aktivity agresora zdokumentovať, napríklad screenshotmi správ na sociálnych sieťach, aby o nej existovali dôkazy,“ poradil. Zároveň by sa podľa neho mala obeť snažiť nerozvíjať komunikáciu s agresorom, a to ani v prípade, že si vytvorí iné profily, z ktorých ju po zablokovaní kontaktuje.

Kubovič radí využiť aj technické možnosti ochrany, ako je napríklad nahlasovanie škodlivých príspevkov či blokovanie agresora na konkrétnych platformách. Obeti podľa neho pomáha, ak má na internete vytvorené bezpečné miesta a zóny. „Napríklad komunikáciu s úzkou skupinou najbližších, kde sa obeť môže bez obáv zdôveriť so všetkým, čo prežíva,“ doplnil.

Upozornil, že pri kyberšikane sa agresor snaží získať prevahu nad obeťou aj cez sociálne siete, komunikačné platformy alebo hry. „Agresor pritom môže obeť provokovať urážlivými, ponižujúcimi alebo klamlivými správami, ale ju aj zastrašovať či vydierať,“ vysvetlil. V horších prípadoch obeť obťažuje, prenasleduje, ukradne jej identitu alebo zverejní jej súkromné či intímne fotografie a videá.

Verejnosť môže podľa Kuboviča proti tomu bojovať aj budovaním povedomia o kyberšikane a jej hraniciach. „Aby sa jej deti a mladí ľudia nedopúšťali nevedomky,“ spresnil. V prípade šikany na úrovni triedy či školy môžu podľa neho pomôcť s problémom aj súrodenci či rovesníci. „Ak to však nestačí, dieťa by sa malo zdôveriť rodičom a učiteľom,“ podotkol.