Štefan Harabin zažaloval sudcov pre zneužitie právomocí

Sudcovia Ústavného súdu Ladislav Orosz a Juraja Horváth sa nechcú vyjadrovať k trestnému oznámeniu, ktoré na nich a ich kolegu Sergej Kohuta podal predseda najvyššieho súdu Štefan Harbin.

"Viem, čo tým predseda najvyššieho súdu sleduje a aj preto nepovažujem za vhodné a potrebné sa k jeho účelovým konštrukciám prostredníctvom médií vyjadrovať," povedal agentúre SITA Ladislav Orosz.

Juraja Horváth sa taktiež nechcel k Harabinovmu kroku vyjadriť a odkázal na oficiálne stanovisko Ústavného súdu SR, o ktoré agentúra SITA požiadala.Predsedníčka súdu si oznámenie preštuduje

Predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková sa k trestnému oznámeniu Štefana Harabina na troch ústavných sudcov vyjadrí až po jeho preštudovaní.

Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ústavného súdu Anna Pančurová. "Vzhľadom na obsiahlosť tohto dokumentu sa k jeho obsahu vyjadrí až po jeho preštudovaní," povedala hovorkyňa.

Ústavný súd zároveň potvrdil, že 28. februára bola jeho predsedníčke doručená kópia trestného oznámenia predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina na troch sudcov ústavného súdu.BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) - Predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Štefan Harabin podal trestné oznámenie na trojicu sudcov Ústavného súdu SR - Juraja Horvátha, Ladislava Orosza a Sergeja Kohuta.

Podľa Harabinovho oznámenia sú podozriví zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Ako informuje kancelária predsedu, títo ústavní sudcovia boli v minulosti v konaní pred ústavným súdom voči Harabinovej osobe v rôznych prípadoch zaujatí.

Jeden z nich - Sergej Kohut sa nechal sám bez námietky vylúčiť, upozornila kancelária predsedu NS SR.
Opiera sa o rozhodnutie ESĽP

Pri disciplinárnom konaní, ktoré podala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 18. novembra 2010 pre neumožnenie kontroly ministerstva financií na NS SR, však už sudcovia podľa Harabina úmyselne neoznámili svoju zaujatosť pre negatívny pomer k jeho osobe a aj napriek tomu rozhodovali o jeho disciplinárnom postihu.

„Sudca nemôže pri rozhodovaní plniť politické priania politikov, aj keď bol predtým politik. Sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a ústavu, nemôžu obliekať talár - nech sa vrátia do politických strán. Rovnako zákony a ústava musia platiť aj pre predmetných troch ústavných sudcov,“ vyhlásil predseda NS SR Harabin.

Harabin trestné oznámenie opiera aj o právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu z 20. novembra 2012 o sťažnosti Štefana Harabina proti Slovenskej republike.

Podľa verdiktu ESĽP pri rozhodovaní ústavného súdu o disciplinárnom návrhu boli porušené práva Harabina na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom. „Nemôžeme hovoriť o dôveryhodnosti sudcovského zboru, pokiaľ na ústavnom súde sú ľudia, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti,“ uzavrel Harabin.

Harabin sa na pôde ESĽP sťažoval na disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd.
Súd nevyhovel Harabinovej námietke

V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent.

Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo by za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.

Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina.

Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.

Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia.

„Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP organizácia VIA IURIS.

Harabin podal na základe verdiktu ESĽP na Ústavný súd SR návrh na obnovu konania v prípade tohto disciplinárneho stíhania, ktoré v minulosti iniciovala Žitňanská. Verdikt Štrasburského súdu nadobudol právoplatnosť 20. februára.