Vlny extrémnych horúčav sú priamym dôsledkom klimatickej zmeny

Spaľovaním fosílnych palív a odlesňovaním sa do ovzdušia vypúšťa veľké množstvo skleníkových plynov, čo následne zvyšuje frekvenciu a intenzitu záplav, období sucha, prírodných požiarov a tropických búrok.

„Každá vlna horúčav na svete je v súčasnosti silnejšia a pravdepodobnejšia v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom,“ varovali Ben Clarke z Oxfordskej univerzity a Friederike Ottová z londýnskej univerzity Imperial College.

Až donedávna nebolo možné s určitosťou prepojiť konkrétne prípady extrémneho počasia so zmenou klímy. No podľa najnovších údajov dokážu vedci, ktorí sa venujú oblasti výskumu s názvom atribúcia extrémnych výkyvov počasia, vypočítať, ako veľmi sa konkrétna búrka či záplavy zhoršili v dôsledku globálneho otepľovania.

Vedci napríklad zistili, že vlna horúčav, ktorá vlani v júni zasiahla Severnú Ameriku, keď teplota v Kanade dosiahla rekordných 49,6 stupňa Celzia, by bola „prakticky nemožná“ bez klimatickej zmeny spôsobenej ľudstvom. Zároveň upozorňujú, že teploty, ktoré sa nám teraz zdajú extrémne, sa v budúcnosti môžu stať novým štandardom.

Aj Organizácia Spojených národov (OSN) v utorok varovala, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Podľa vedcov však nie všetky extrémne výkyvy počasia súvisia s klimatickou zmenou. Dva roky trvajúce sucho, ktoré viedlo takmer k hladomoru na južnom Madagaskare a ktoré OSN pripísala klimatickej zmene, bolo v skutočnosti spôsobené prirodzenou premenlivosťou počasia.