Macron po volebnom víťazstve čelí bezprostredným výzvam v boji o moc

Emmanuel Macron bol v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb opätovne zvolený s podporou 58,5 percenta a získal tak druhý päťročný mandát hlavy štátu.

Víťazstvo tohto centristického prezidenta nad krajne pravicovou protikandidátkou Marine Le Penovou, ktorej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, mohlo byť presvedčivé. Macron však má problém. Voľby do francúzskeho parlamentu sa blížia a veľká časť voličov ho nemá rada, píše BBC.

„Je tam veľa nenávisti,“ povedal pre BBC sociológ Michel Wievorka.

Macron v júnových parlamentných voľbách môže stratiť parlamentnú väčšinu a nebude v tom prípade schopný zostaviť vládu. Jeho protivníci preto tieto voľby označujú ako „tretie kolo“ (prezidentských volieb), píše BBC.

Macronovmu hnutiu Vpred, republika! (La République En Marche!) v súčasnoti patrí 308 z 577 kresiel v dolnej komore francúzskeho parlamentu (Assemblée nationale). Prvé kolo volieb sa uskutoční 12. júna.

Mnohí voliči, ktorí Macronovi v nedeľu odovzdali svoj hlas, nepatria medzi jeho podporovateľov a je nepravdepodobné, že ho v júni podporia. Veľké množstvo krajne ľavicových voličov zaňho podľa BBC hlasovalo len preto, aby udržali krajnú pravicu mimo moci.

BBC upozorňuje na jeden prieskum, v ktorom 63 percent voličov uviedlo, že by boli radšej, ak by Macron prišiel o svoju väčšinu (v parlamente) a musel sa deliť o moc s opozičnou vládou. Takéto zloženie vlády sa vo Francúzsku nazýva „súžitím“.

Macron sa podľa BBC snaží rýchlo uskutočniť dôležité reformy, aby unavených voličov presvedčil, aby jeho stranu podporili.

Neúspešný krajne ľavicový kandidát na prezidenta Francúzskej republiky Jean-Luc Mélenchon sa plánuje stať novým predsedom vlády, pripomína BBC.

Vo Francúzsku menuje predsedu vlády prezident. Ak však prezidentov tábor nemá v parlamente väčšinu, tak predseda vlády musí byť vymenovaný z inej než z prezidentovej strany, pretože inak by parlament mohol zvrhnúť vládu prostredníctvom hlasovania o nedôvere.