Je MDŽ, ale pre ukrajinské utečenky je situácia ako "desivý sen"

Počet utečencov z Ukrajiny dosiahol v utorok dva milióny, uviedla OSN. Ide o najrýchlejší exodus, hromadný odchod ľudí z vlasti, aký Európa zažila od druhej svetovej vojny.

Ukrajinka Polina Šulgová sa snažila uľahčiť púť svojej trojročnej dcére tak, že pred ňou skrývala pravdu. „Samozrejme, cestovať s dieťaťom je ťažké, ale vysvetlila som jej, že ideme na dovolenku a jedného dňa, keď sa vojna skončí, sa určite vrátime domov,“ povedala Šulgová v maďarskom pohraničnom meste Záhony.

Nevie, čo bude po príchode z Kyjeva do Maďarska nasledovať, ale verí, že táto skúsenosť ju posilní. „Mám pocit zodpovednosti za svoje dieťa, takže bolo pre mňa ľahšie urobiť tento krok a odísť. Lebo keby som nemala dieťa, asi by som nemala odvahu ísť do neznáma,“ dodala, keď ju už dievčatko ťahalo za lem kabáta.

Natalia Grigorijevna Levčinková, utečenka z Donecka na východe Ukrajiny, sa cíti veľmi podobne. „Som ako v nejakom desivom sne, kde ma niečo ženie dopredu,“ povedala učiteľka na dôchodku. „Bola by som ako v prelude, keby nebolo mojej dcéry. Nedokázala by som prísť k rozumu,“ opísala svoje pocity.

Keďže ukrajinská vláda zakázala mužom vo veku 18 až 60 rokov odísť z krajiny, väčšinu utečencov tvoria ženy a deti. To spôsobilo srdcervúce scény lúčenia a teraz aj stále väčšie obavy, pretože niektoré časti Ukrajiny sú obkľúčené a bombardované a nedá sa s nimi spojiť.

V utečeneckom tábore v Moldavsku sa Elena Šapovalová ospravedlnila za slzy. Neskrývala ich pred svojimi dvoma deťmi, štvorročným a osemročným, keď spomínala na ich cestu z Odesy. Mladšie ešte nechápe, čo sa deje, a staršie sa ju snažilo utešiť. Utečenka vraví, že sa nemôže zrútiť, keď myslí na život, ktorý nechali za sebou. „Viem, že teraz musíme veľa pracovať. Musím sa dať dokopy, lebo mám dve deti a musím mať železnú vôľu,“ povedala.

V Rumunsku Alina Rudakovová začala plakať, keď si uvedomila, že zabudla na Medzinárodný deň žien. Vlani táto 19-ročná mladá žena z mesta Melitopol dostala kyticu kvetov od otca a darčeky od ostatných príbuzných. „Tento rok som na tento sviatok ani nepomyslela. Dnešok je naozaj strašný,“ povedala.

V divadle v Ukrajinskom kultúrnom centre v poľskom meste Przemyšl neďaleko hranice zaplnili ženy a deti provizórne postele. Niektoré znova kontrolovali telefóny, či nedostali správu. „Bolo ťažké pripraviť sa na cestu,“ uviedla utečenka z okolia Kyjeva, ktorá uviedla len krstné meno Natalia. „Moja sestra povedala, že som veľmi odvážna, ale podľa mňa som zbabelá. Chcem ísť domov,“ vyznala sa pre AP.