Pred 60 rokmi zomrel Ernest Hemingway, autor novely Starec a more

Od úmrtia amerického spisovateľa, novinára a vojnového korešpondenta Ernesta Hemingwaya uplynie dnes (2. júla) 60 rokov.

Ernest Hemingway bol majstrom krátkych foriem v próze, pričom jeho úsporný štýl využívajúci jednoduchý a prirodzene znejúci dialóg sa stal pojmom v modernej svetovej literatúre. Písal v duchu: „Ukážte čitateľom všetko, nehovorte nič.“

Ernest Miller Hemingway sa narodil 21. júla 1899 v meste Oak Park v americkom štáte Illinois. Vyrastal v rodine lekára, ktorý ho od malička viedol k láske k prírode, lovu a športu.

V rokoch 1913–1917 navštevoval miestnu strednú školu, kde sa aktívne venoval boxu, futbalu i vodnému pólu. Najviac však vynikal na hodinách angličtiny. Neskôr začal navštevovať aj hodiny žurnalistiky a od januára 1916 začal prispievať reportážami do školského časopisu. O rok neskôr zmaturoval, avšak nešiel na univerzitu, ako to chceli rodičia, ale začal pracovať ako reportér pre noviny Kansas City Star.

Hrôzy prvej svetovej vojny okúsil ako vodič sanitky a vojnový spravodajca v lete 1918 na talianskom fronte. Po ostreľovaní mínometnou paľbou bol 8. júla 1918 vážne zranený. Stal sa prvým Američanom zraneným na talianskom fronte. Napriek svojim zraneniam zachránil život talianskemu vojakovi, za čo získal taliansku medailu za statočnosť. Ernest Hemingway sa zúčastnil aj občianskej vojny v Španielsku a počas druhej svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ.

Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov skupiny intelektuálov nazvanej stratená generácia, ktorá sa sformovala v Paríži okolo americkej emigrantky Gertrude Steinovej. Práve v Paríži vyšla v roku 1923 jeho prvotina Tri poviedky a desať básní. Po vyjdení ďalšej zbierky drobných próz V našich časoch (1925) sa rozhodol vzdať novinárstva a venovať sa len literárnej činnosti. Napísal ďalšie zbierky poviedok ako napríklad Muži bez žien (1927), Víťaz nič nezíska (1933) alebo Snehy Kilimandžára (1936).

Medzi jeho najznámejšie diela patrí autobiografický román Zbohom zbraniam (1929), ktorý opisuje príbeh lásky zraneného amerického vojaka a mladej ošetrovateľky, ako aj román Komu zvonia do hrobu (1940) z obdobia španielskej občianskej vojny.

Najväčšiu slávu však priniesla Hemingwayovi, ktorý tvrdil, že niet vernejšieho priateľa ako kniha, novela Starec a more (1952). Napísal ju za osem týždňov na Kube, kde dlhé roky žil. Napokon aj autor samotný hovoril, že je to to najlepšie, čo za celý život napísal. Práve za toto dielo, v ktorom na pozadí súboja starého rybára Santiaga, snažiaceho sa chytiť obrovskú rybu, ponúkol sondu do ľudského myslenia v bezmocnej situácii, dostal v roku 1953 Pulitzerovu cenu a o rok neskôr Nobelovu cenu za literatúru. Po získaní tohto ocenenia Hemingway povedal: „Nerobil som nič iné, iba písal to, čo mi kubánske more diktovalo.“

Ernest Hemingway trpel častými zmenami nálad a depresiami. I preto sa vlastne dodnes vedú diskusie o jeho tragickej smrti, a síce o tom, či spáchal samovraždu a zastrelil sa ako jeho otec, alebo išlo o nešťastnú náhodu. Tieto úvahy umocňuje aj samotný osud rodiny Hemingwayovcov, sprevádzaný mnohými ťažkými skúškami a peripetiami.

K samovražde údajne dohnala vynikajúceho spisovateľa hlboká depresia a paranoja, ale jeho rodina túto verziu poprela. Podľa nej sa neúmyselne postrelil pri čistení zbrane. Stalo sa tak 2. júla 1961 ráno v dome Ernesta Hemingwaya v meste Ketchum v americkom štáte Idaho, krátko pred jeho 62. narodeninami.