Krajniak predstavil na tripartite správu o sociálnej situácii obyvateľstva SR

Šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Milan Krajniak (Sme rodina) na pondelkovom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR predstavil správu o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2020. Rezort v nej skonštatoval, že pandémia nového koronavírusu a s tým súvisiace opatrenia ovplyvnili trh práce. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa ministra Eva Rovenská, sociálni partneri vzali správu na vedomie.

Podľa výberového zisťovania pracovných síl celková zamestnanosť vlani poklesla o dve percentá (o 52.400 osôb) a v priemere vlani pracovalo 2.531.300 ľudí. Počet zamestnancov sa znížil o 41.900 osôb a počet podnikateľov o 9400.

Nezamestnanosť podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR vlani medziročne narástla o takmer štvrtinu. Nezamestnaných Slovákov bolo vlani viac než 200.000. Miera evidovanej nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 2,65 percentuálneho bodu (p. b.) na 7,6 %, pričom ide o prvý nárast od roku 2012.

Vlaňajšia priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca sa zvýšila o 3,8 % na hodnotu 1133 eur. „Reálna mzda po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien vzrástla menej, a to o 1,9 %,“ podotkol rezort v materiáli.

Čo sa týka demografického vývoja, vlaňajšok sa vyznačoval prirodzeným úbytkom, a to o 2439 ľudí – zomretých bolo 59.089 a živonarodených 56.650.

Z výberového zisťovania pracovných síl tiež vyplynulo, že priemerný počet ekonomicky aktívnych ľudí v roku 2020 medziročne poklesol o jedno percento (o 28.700 ľudí). Z tohto počtu ľudí bolo 93,3 % pracujúcich, zvyšok tvorili nezamestnaní. „V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet ekonomicky neaktívnych osôb zvýšil o 30.400 osôb a dosiahol 1.881.400,“ vyčíslil rezort.

V správe tiež uviedol, že v hospodárstve SR bolo vlani k dispozícii v priemere okolo 16.000 voľných pracovných miest, čo je medziročne o 26,7 % menej. Z regionálneho hľadiska bolo najviac voľných miest v Bratislavskom kraji a najmenej v Košickom.

Ministerstvo pripomenulo aj štatistiky vyplatených peňazí cez projekt prvej pomoci. Vlani štát na jednotlivých opatreniach vyplatil takmer miliardu eur. Rezort vyzdvihol aj ďalšie opatrenia, ktoré realizoval počas pandémie.

Väčšina sociálnych partnerov nemala voči materiálu výhrady. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) vo svojom stanovisku uviedla, že za najrelevantnejšie aktívne opatrenia na trhu práce za vlaňajšok považuje cielené vzdelávanie záujemcov o zamestnanie, projekt Pripravený na prácu, podporu rekvalifikácie či vzdelávanie zamestnancov.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR uviedla, že v správe uvedené a skutočne realizované opatrenia na zlepšenie sociálnej situácie v čase pandémie nepovažuje za dostatočné. „Podľa názoru KOZ SR vláda nevyužila všetky možnosti na ochranu občanov pred negatívnymi dosahmi pandémie a jej následkov,“ podotkli odborári.