Ako dokáže rozprávanie príbehov zmierniť bolesť

Podľa brazílskej štúdie môže počúvanie príbehov pomôcť deťom na jednotke intenzívnej starostlivosti pociťovať menej bolesti a stresu.

Mnoho detských nemocníc už má programy s cieľom povzbudiť pacientov. Avšak tento výskum publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences naznačuje, že rozprávanie príbehov má aj fyziologické výhody.

„Doteraz boli pozitívne dôkazy pre rozprávanie príbehov založené na „sedliackom rozume “a boli brané tak, že interakcia s dieťaťom môže rozptýliť, pobaviť a zmierniť psychologické utrpenie,“ uviedol Jorge Moll z D'Or Institute for Research and Education (IDOR). "Chýbali však pevné vedecké základy, najmä pokiaľ ide o základné fyziologické mechanizmy."

Tím vedcov študoval 81 detí vo veku od 2 do 7 rokov, pričom všetky boli na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici Rede D’Or São Luiz Jabaquara v São Paule. Jedna skupina po 41 deťoch absolvovala 25 - 30 minútové stretnutie s rozprávačom príbehov, zatiaľ čo kontrolná skupina po 40 deťoch mala rovnaké množstvo času s rovnakými odborníkmi, ktorí s nimi riešili hádanky.

Pred a po sedeniach tím odobral vzorky slín od každého dieťaťa a vyhodnotil ich úroveň bolesti. Vzorky slín umožnili vedcom merať hladiny hormónu kortizolu, ktorý súvisí so stresom, a oxytocínu, ktorý hrá úlohu v empatii.

Rozprávanie príbehov ovplyvňuje hormóny

Obe skupiny detí pocítili pozitívne účinky terapie. Všetky mali v slinách menej kortizolu a viac oxytocínu, čo naznačuje, že boli menej stresované a hlásili menej bolesti a nepohodlia. V skupine, ktorá počúvala príbehy, však boli výsledky dvojnásobne lepšie ako u kontrolnej skupiny.

Na konci sedení sa deti tiež zapojili do hry so slovnými spojeniami ako „nemocnica“, „zdravotná sestra“ a „lekár“. Tím uvádza, že zatiaľ čo deti z kontrolnej skupiny reagovali na fotografie nemocnice slovami „toto je miesto, kam ľudia chodia, keď sú chorí“, skupina, ktorá počúvala príbehy, odpovedala „toto je miesto, kam sa ľudia chodia liečiť“.

Podobne deti z kontrolnej skupiny povedali „toto je zlá teta, ktorá mi príde dať injekciu“, ako odpoveď na lekárku alebo zdravotnú sestru, zatiaľ čo skupina, ktorá počúvala príbehy, hovorila „toto je teta, ktorá ma príde uzdraviť“.

„Považujem túto štúdiu za jednu z najdôležitejších, na ktorej som sa zúčastnil, kvôli jej jednoduchosti, dôkladnosti a možnému priamemu vplyvu na postupy v nemocničnom prostredí, zamerané na zmiernenie ľudského utrpenia,“ uviedol Moll.

„Keďže sa jedná o nízkonákladový a vysoko bezpečný zásah, je možné ho potenciálne implementovať do celého verejného systému, až keď rozsiahlejšie štúdie overia jeho reprodukovateľnosť a účinnosť. Máme v úmysle rozšíriť a replikovať ho v ďalších prostrediach a skupinách pacientov a podporiť dobrovoľníctvo venované ušľachtilej činnosti rozprávania, teraz s dôkladnejšími vedeckými dôkazmi,“ uviedol.