Aspirín môže potlačiť následky znečistenia vzduchu

Od mestského smogu cez pasívne fajčenie až po výfukové plyny, to všetko sú problémy s ovzduším, ktoré páchajú škody na obyvateľoch mnohých miest. Znečistené ovzdušie nemá vplyv iba na dýchanie, ale štúdie ukazujú, že môže mať negatívny dopad aj na mozog. Výskum publikovaný v akademickom žurnále Nature Aging uvádza, že ľudia žijúci v znečistenom ovzduší by sa mohli chrániť užívaním aspirínu.

Vedci z Columbia University v New Yorku varujú, že už niekoľko týždňov vystavenia znečistenému ovzdušiu môže narušiť výkon mozgu. Napriek tomuto poškodeniu ich štúdia zistila, že nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ako je aspirín, pôsobia proti krátkodobým účinkom znečistenia. Vedúca autorka štúdie Andrea Baccarelli uviedla:

„Napriek regulácii emisií často dochádza ku krátkodoým zvýšeniam znečistenia vzduchu a majú potenciál poškodiť zdravie, a to aj na úrovniach nižších, ako sú hladiny, ktoré sa zvyčajne považujú za nebezpečné. Zdá sa, že užívanie aspirínu alebo iných protizápalových liekov tieto účinky zmierňuje.“

Vdychovanie smogu doslova otupuje mozog

Vedci vyšetrili 954 starších obyvateľov Bostonu, pričom skúmali súvislosť medzi vystavením jemným prachovým časticiam a kognitívnym výkonom skupiny.

Výsledky ukazujú, že vdychovanie jemných prachových častíc (PM2,5) počas 28 dní viedlo k zníženiu kognitívneho výkonu v testoch. U mužov užívajúcich aspirín sa však podľa výsledkov testov vyskytlo menej krátkodobých kognitívnych porúch.

Tím varuje, že neexistuje priame spojenie medzi nedávnym užívaním NSAID a lepšou kognitívnou výkonnosťou. Vedci predpokladajú, že tieto lieky, najmä aspirín, môžu obmedziť neurozápaly a môžu spôsobiť zmeny v prietoku krvi v mozgu.

Aspirín na boj proti demencii

Predchádzajúce štúdie zistili, že znečistenie ovzdušia je obzvlášť nebezpečné pre starších dospelých. Vdychovanie týchto toxínov môže pravdepodobne viesť k zníženiu objemu mozgu, poklesu kognitívnych schopností a dokonca k nástupu demencie. Znečistenie ovzdušia môže tiež brániť rozvoju malých detí.

Autori štúdie tvrdia, že ide o jednu z prvých štúdií zameraných na krátkodobý dopad takejto expozície. Tím odporúča, aby budúce štúdie skúmali vplyv konkrétnych chemických zložiek v ovzduší na zdravie mozgu.