Mjanmarskí aktivisti vyzývajú na bojkot režimu vrátane neplatenia účtov

„Všetci musíme spolupracovať na úspešnom bojkotovaní vojenskej junty... Nezúčastňujeme sa na ich systémoch, nespolupracujeme s nimi,“ vyzval Mjanmarčanov na nedeľnom proteste v meste Mounjua aktivista Kchant Wai Pchjo. Demonštrácie sa v nedeľu konali vo viacerých veľkých mestách v krajine.

Aktivisti novou výzvou ignorovali sľub vodcu mjanmarskej vojenskej junty Min Aun Hlaina, ktorý sa na nedeľnom summite Združení krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v indonézskej Jakarte zaviazal na ukončenie krízy v Mjanmarsku. Vodca junty však nevypočul výzvy verejnosti na prepustenie politických väzňov - vrátane zosadenej štátnej kancelárky (premiérky) Aun Schan Su Ťij - a dohode, ktorú na summite združenia ASEAN dosiahol, chýbal aj časový plán ukončenia krízy, upozorňuje Reuters.

Protesty v Mjanmarsku prebiehajú od prevratu z 1. februára, keď armáda zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Armáda následne vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav. Puč zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila strana ministerskej predsedníčky Su Ťij.

Bezpečnostné sily podľa odhadov na protestoch usmrtili už približne 750 ľudí. Prejavy občianskej neposlušnosti zároveň ochromili ekonomiku krajiny, pričom ľudskoprávne organizácie varujú pred zvýšeným rizikom hladomoru. Junta na najnovšiu výzvu na občiansku neposlušnosť zatiaľ nereagovala.

Mjanmarskí aktivisti v nedeľu tiež kritizovali päťbodovú dohodu, ktorú junta dosiahla na vrcholnej schôdzke medzinárodnej organizácie ASEAN. Dohoda počíta s ukončením násilia, so začatím dialógu s opozíciou, s akceptovaním humanitárnej pomoci a ustanovením osobitného vyslanca ASEAN-u, ktorý by mal mať dovolené navštíviť Mjanmarsko. Dohoda však nehovorí o politických väzňoch, hoci na summite odzneli výzvy na ich prepustenie.

Bývalá líderka krajiny a laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 1991, Aun Schan Su Ťij, ktorú junta drží v domácom väzení, je obvinená z viacerých trestných činov vrátane podnecovania nepokojov, držby nelegálne dovezených vysielačiek, porušenia epidemiologických reštrikcií a prijatia úplatkov.

Najzávažnejšie obvinenie, ktorému zosadená prededníčka vlády čelí, sa týka porušenia zákona o štátnych tajomstvách, pochádzajúceho ešte z koloniálnej éry. Za to jej hrozí 14-ročné väzenie.

Su Ťij má s právnikmi povolené komunikovať len prostredníctvom telemosta a za prítomnosti bezpečnostných úradníkov, a nie je známe nakoľko je vôbec informovaná o prebiehajúcich nepokojoch. Proces s ňu pokračuje v pondelok prostredníctvom videoprenosu.