Stres si možno všimnúť aj na zmenách trávenia. Ako vyzerajú príznaky?

Stresové podnety ovplyvňujú trávenie pomocou nervových zakončení, ktoré sa nazývajú aj os mozog - črevo. „Toto prepojenie je obojsmerné, čo znamená, že nielen stres vnímaný našimi zmyslami ovplyvní naše trávenie, ale aj nerovnováha našich črevných baktérií (dysbióza) negatívne vplýva na náš život a jeho kvalitu,“ vysvetľuje gastroenterológ Radovan Juríček.

Pri chronickom strese sa môžeme nesprávnym stravovaním dopracovať k nedostatku cukrov, tukov aj bielkovín, minerálnych látok aj vitamínov, lebo pri dlhodobom chronickom strese dochádza k chronickému nedostatočnému príjmu živín, upozorňuje gastroenterológ Miloš Bubán. Juríček dopĺňa, že najviac dôkazov je o nedostatku zinku, vápnika či železa. Príjmu minerálov môže pomôcť pitie minerálnej vody.

„Stres prichádza bez vyzvania. Typickým prejavom sú bolesti žalúdka či hlavy, nevoľnosť alebo dokonca krátke bezvedomie zo stresu po porade, záchvaty vracania. Ak týmto stavom nevenujeme pozornosť, stávajú sa častejšími a dokonca chronickými, a to znamená, že si už vlastnými silami nedokážeme poradiť,“ varuje psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

Psychicky podmienené poruchy trávenia sa súhrnne označujú ako tzv. funkčné poruchy. „Sú to stavy, keď pacientovi štandardnými vyšetreniami nenájdeme žiadnu poruchu trávenia, ale pacienti pociťujú počas dlhšieho obdobia, aspoň tri mesiace, opakované stavy zhoršeného trávenia alebo vyprázdňovania,“ ozrejmil Juríček. Najznámejšou a v populácii najviac rozšírenou funkčnou poruchou trávenia je syndróm dráždivého čreva.

„Všetky klasické ochorenia tráviaceho traktu, napríklad syndróm dráždivého čreva, hnačky, Crohnova choroba, sa viditeľne a bolestivo zhoršia v strese. Základná taktika, ktorú vám lekár poradí, je, aby ste sa nestresovali. K svojmu zdraviu sa často nesprávame dobre, zanedbávame ho, nedodržiavame opatrenia, ktoré máme a nedávame si pozor na prepojenie nášho tela s psychickou pohodou,“ zhrnula psychologička.

Potrebné živiny pre organizmus možno rozdeliť do dvoch skupín. „Prvá skupina sú tzv. makroživiny, ktoré prijímame vo veľkom množstve. Patria sem uhľohydráty, bielkoviny a tuky, ktoré sú hlavným zdrojom energie a slúžia aj ako základné prvky pre rast a zachovanie všetkých tkanív tela. A druhá skupina sú tzv. mikroživiny - vitamíny a minerály, ktoré sú síce pre telo potrebné iba v malých množstvách, ale sú pre zdravie nevyhnutné,“ uzavrel Bubán.