Klimatológ vysvetlil príčiny výrazného ochladenia na Slovensku

Ochladenie, ktoré na Slovensku trvá od Veľkej noci, je mimoriadne výrazné, podľa klimatológa Pavla Faška však má spojitosť s klimatickou zmenou. "Už dlho sa hovorí, že jeden z príznakov globálneho otepľovania a klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka je pribúdanie extrémov. Súčasný vývoj počasia to len potvrdzuje," uviedol pre TASR Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Všetky tohtoročné mesiace boli poznamenané veľkými výkyvmi teploty, teda sa v nich vyskytlo obdobie, keď bolo mimoriadne teplo a potom sa zasa výrazne ochladilo. Názorne to ilustruje súčasný skok od mimoriadne teplého prelomu marca a apríla s rekordnými hodnotami maximálnej i priemernej dennej teploty až k súčasnému počasiu s rekordmi na opačnom konci spektra, teda pre minimálnu teplotu vzduchu,“ povedal Faško.

Chladné počasie navyše sprevádzajú aj také javy ako napríklad búrky s výdatným snežením – jedna z nich sa prehnala juhozápadným Slovenskom v stredu 7. apríla. „Zaznamenali sme ju v Bratislave na Kolibe, ale aj v Hurbanove. Sneženie tu bolo také intenzívne, že sa sneh, ktorý napadol neskoro popoludní, udržal až do ôsmej hodiny nasledujúceho rána. Snehová pokrývka v Hurbanove dosiahla vo štvrtok ráno jeden centimeter (cm), na Kolibe to boli dva cm,“ doplnil Pavel Faško.

Sneh padal aj v iných častiach Slovenska. V Dolnom Hričove pri Žiline mali vo štvrtok ráno 4 cm snehu, v Oravskej Lesnej 6 cm. Už dlhší čas sa snehová pokrývka udržuje vo vyšších horských polohách – napríklad na Štrbskom Plese dosiahla 42 cm, na Chopku 223 cm a na Lomnickom štíte dokonca 317 cm.

Neobvykle studená bola noc z Veľkonočnej nedele na pondelok, keď zaznamenala rekordy asi tretina meteorologických staníc na Slovensku. V stredu 7. apríla ráno padli teplotné rekordy minimálnej teploty vzduchu pre tento dátum v Dudinciach, kde namerali -7,6 stupňa Celzia, či v Červenom Kláštore, kde bol mráz a –11,3 stupňa Celzia. Vo štvrtok 8. apríla ráno klesla v Trebišove teplota vzduchu na –5 stupňov Celzia. Mrazy teda postihujú aj oblasti, kde sú v tomto čase menej pravdepodobné. Vďaka otepleniu na konci marca tu už začali kvitnúť stromy, čo zvyšuje negatívne dosahy ochladenia na vegetáciu.

„Na mnohých miestach Slovenska tiež pretrváva deficit vlahy, teda sa opakuje scenár, keď po zime s nedostatkom snehu nasleduje suchá jar, čo je veľmi zlá kombinácia. Suchý vzduch navyše v prípade ochladenia ešte viac zvýrazňuje pokles nočnej teploty,“ vysvetlil Faško.

Ako dodal, cirkulačné podmienky sú teraz také, že dochádza k razantnému striedaniu typov poveternostných situácií. Týka sa to nielen teplôt, ale aj zrážok, pretože po relatívne suchom začiatku jari prichádzajú často obdobia s prívalovými dažďami. „Vlani bolo napríklad do poslednej májovej dekády málo zrážok. Na začiatku júna však prišli veľmi silné búrky s intenzívnymi dažďami a nárazovým vetrom, čo spôsobilo množstvo škôd. Aj to je príklad toho, ako sa prejavuje globálne otepľovanie,“ povedal Pavel Faško zo SHMÚ.