Analýza: Necelá tretina pracujúcich Slovákov dokáže pracovať z domu

Iba 29 % pracovných miest na Slovensku je možné vykonávať na diaľku. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Wood & Company. V OECD má Slovensko jeden z najnižších potenciálov pre prácu z domu. Vláda v snahe obmedziť mobilitu ľudí nariaďuje firmám, aby umožnili zamestnancom pracovať z domu. Home office však nie je pre každého a väčšina pracovných miest si vyžaduje účasť zamestnanca na pracovisku, upozorňuje analytička spoločnosti Eva Sadovská.

Pre porovnanie, v Luxembursku je práca z domu reálnou pre 48 % pracujúcich, vo Veľkej Británii pre 43 % zo všetkých pracovných miest a pomerne vysoký podiel (nad 40 %) evidujú aj v krajinách ako Švédsko, Švajčiarsko, Holandsko, Island a Dánsko. Naopak, nižší potenciál pre prácu na diaľku v porovnaní so Slovenskom má iba Turecko s podielom zhruba 20 %.

Podľa údajov OECD majú najvyššiu mieru potenciálu práce na diaľku hlavné mestá krajín. Platí to aj v prípade Slovenska. „Kým v Bratislave je potenciál pre home office na úrovni vyššej ako 42 %, v ostatných regiónoch Slovenska dokáže z domu pracovať iba 25 – 30 % pracujúcich ľudí,“ vysvetlila analytička.

Na možnosť pracovať z domu vplýva aj dosiahnuté vzdelanie. Rastúci podiel pracovníkov s vysokoškolským diplomom zvyšuje podiel pracovných miest vhodných na prácu na diaľku.

Na potenciál však vplýva aj zastúpenie jednotlivých odvetví v ekonomike. „Slovensko sa vyznačuje vysokými podielmi pracujúcich v takých segmentoch ekonomiky, v ktorých je home office nepredstaviteľný. Priemysel zamestnáva až 28 % pracujúcich,“ vyčíslila Sadovská. Ako ďalej vymenovala, vo veľkoobchode a maloobchode pracuje 12 % zo všetkých zamestnaných Slovákov a ďalších deväť percent pôsobí v stavebnom priemysle.

Najväčší potenciál pre prácu z domu majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. V týchto segmentoch však pracujú len dve až štyri percentá Slovákov.

Z krátkodobého hľadiska sa síce home office firmám osvedčil, Sadovská však upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska nemusí byť taký ideálny. Prácu v čase lockdownu totiž môžu komplikovať aj napríklad technické problémy alebo rodinné dôvody. V neposlednom rade to často neprispieva ani psychickej pohode zamestnancov.