Jeden z najtalentovanejších ľudí na svete mal pravdepodobne ADHD

Leonardo da Vinci, ktorý je považovaný za univerzálneho génia, mal pravdepodobne ADHD. Ukázal to výskum publikovaný v akademickom žurnále Brain. Da Vinci vykazoval mnoho príznakov poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD), vrátane:

• Neustáleho skákania z jednej úlohy na druhú
• prokastinácie,
• nedostatku spánku,
• veľkej zvedavosti.

Toto sú niektoré z klasických príznakov ADHD, poruchy, ktorá ovplyvňuje telo aj myseľ. Úžasné výstupy da Vinciho v rôznych oblastiach vedy a umenia mohli byť čiastočne dôsledkom ADHD.

Je neuveriteľné, že da Vinci sám seba považoval za jedno veľké zlyhanie. Mohol to byť príznak depresie a úzkosti, ktoré môžu súvisieť s ADHD. Autori štúdie píšu:

„Podľa jeho prvého životopisca Giorgia Vasariho Leonardo zomrel s nárekom, že „urazil Boha a ľudstvo tým, že nepracoval na svojom umení tak, ako by mal.“

Portrét renesančného génia Leonarda da Vinci na výstave v Ríme. FOTO TASR/AP

Profesor Marco Catani, prvý autor štúdie, uviedol:

„Aj keď nie je možné stanoviť diagnózu post mortem u niekoho, kto žil pred 500 rokmi, som si istý, že ADHD je najpresvedčivejšou a vedecky prijateľnou hypotézou na vysvetlenie Leonardových ťažkostí s dokončením jeho diel.

Historické záznamy ukazujú, že Leonardo trávil nadmerný čas plánovaním projektov, ale chýbala mu vytrvalosť. ADHD by mohla vysvetliť aspekty Leonardovho temperamentu a jeho zvláštnej prelietavej geniality. “

Podľa vedcov tiež existujú dôkazy, že da Vinciho mozog fungoval inak. Bol ľavák a pravdepodobne dyslektik, so schopnosťou reči lokalizovanou na pravej strane mozgu (reč je u väčšiny ľudí lokalizovaný na ľavej strane mozgu).

To všetko je bežné u ľudí s ADHD. Blúdivá myseľ pravdepodobne podporila da Vinciho kreativitu v počiatočných fázach projektov, hoci to pravdepodobne sťažovalo jeho schopnosť ich dokončiť.

Catani, ktorý sa venuje poruchám vrátane autizmu a ADHD, uviedol:

"Prevláda mylná predstava, že ADHD je typické pre nevychované deti s nízkou inteligenciou, ktoré sú predurčené na problémový život. Naopak, väčšina dospelých, ktorých vidím na svojej klinike, uvádza, že boli bystré a intuitívne deti, no neskôr v živote sa u nich prejavili príznaky úzkosti a depresie, pretože nedosiahli svoj potenciál.

Je neuveriteľné, že Leonardo sám seba považoval za niekoho, kto v živote zlyhal. Dúfam, že prípad Leonarda ukazuje, že ADHD nesúvisí s nízkym IQ alebo nedostatkom kreativity, ale skôr s ťažkosťami s využitím prirodzených talentov. Dúfam, že Leonardovo dedičstvo nám môže pomôcť zmeniť niektoré stigmy okolo ADHD.“