Počas online rozhovorov sa vyhnite zapínaniu kamery. Dôvod vás prekvapí

Online semináre, prednášky, telefonáty či porady sa v čase pandémie vírusu SARS-CoV-2 stali samozrejmosťou mnohých z nás. Deti prešli na dištančné vzdelávanie a zamestnanci podnikov, ktorým to situácia dovoľovala, ostali pracovať z domu.

S častejším trávením času v domácnosti sa spája aj zvýšenie počtu hodín strávených za elektronickými zariadeniami. Online telefonáty či semináre pritom neraz absolvujeme so zapnutou webkamerou. Jej vypnutím by sme pritom značne mohli prospieť životnému prostrediu.

Vedci z Yaleovej a Purdueovej univerzity a Massachusettského inštitútu technológií (MIT) tvrdia, že absolvovaním online hovoru bez zapnutej kamery dokážeme znížiť uhlíkovú stopu o 96 percent. Prírode môžeme prospieť aj vo voľnom čase, keď si pri pozeraní videí na internete zvolíme nižšiu kvalitu ako HD, čím emisie klesnú o 86 percent.

„Súčasný boom digitálneho životného štýlu poskytuje obrovské environmentálne výhody, vrátane zníženia emisií oxidu uhličitého, ktoré vznikajú pri cestovaní. Napriek tomu má zvýšená miera používania internetu niekoľko skrytých vplyvov na životné prostredie, ktoré je pre úspešný prechod na zelenú ekonómiu a nižšie emisie potrebné zverejniť.“

Uhlíková stopa používania internetu sa zo dňa na deň zvyšovala už aj pred zavedením lockdownu vo väčšine krajín sveta. Jednotlivé štáty sa týmto opatrením pokúsili obmedziť šírenie vírusu, a tak sa zatvorili niektoré prevádzky a školy a znížila sa mobilita.

Dátové centrá spotrebujú na svoj chod 1 percento svetovej spotreby energií – to je viac, ako celonárodná spotreba niektorých krajín. Od marca 2020 vzrástla miera využívania internetu v prevažnej časti sveta až o 20 percent.

Ak by sa tempo rastu v najbližších mesiacoch nezmiernilo, energie potrebné na poskytovanie dát by spotrebovali toľko vody, koľko by jej naplnilo 300.000 olympijských plaveckých bazénov, zem o veľkosti mesta Los Angeles a lesy s rozlohou 115.229 kilometrov štvorcových.

Vedci analyzovali dopad na spotrebu vody a zeme a uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva každý gigabit využitý na rôznych online platformách. Pozreli sa pritom na viacero krajín, a zistili, že najväčšiu stopu po sebe zanechávajú webové stránky s video obsahom.

Spotreba vody a zeme a uhlíková stopa pri používaní internetu sa podľa vedcov líši v závislosti od konkrétnej krajiny. Británia je napríklad na čele rebríčka z hľadiska dopadu na zem – v porovnaní s priemerným využitím spotrebuje až o 281 percent viac zeme. Dopad na vodu je najbadateľnejší v Brazílii, kde sa pri používaní internetu minie o 218 percent viac vody oproti priemeru. Najväčšiu uhlíkovú stopu pri používaní internetu zas vytvára Južná Afrika – o 59 percent viac ako priemer. Rozdiely pravdepodobne plynú z rôznych spôsobov výroby energie.

Vráťme sa späť k tomu, prečo by ste pri online hovoroch nemali používať webkameru. Štúdia odhaduje, že ak by sa v tejto chvíli 1 milión užívateľov internetu rozhodol vypnúť si pri hovoroch kameru, mesačné emisie oxidu uhličitého by klesli o 9023 ton. Ak by sa 70 miliónov ľudí rozhodlo pozerať videá v nižšej kvalite, mesačne by sa emisie znížili o 2,5 milióna ton.

„Environmentálnu záťaž z používania internetu môžete výrazne znížiť aj takými drobnosťami, ako je vypnutie videa počas online hovoru, zníženie kvality streamovacích služieb, zníženie počtu hodín strávených hraním počítačových hier, obmedzenie času na sociálnych sieťach, zmazanie e-mailov a nepotrebných zložiek na online úložiskách alebo zrušenie odberu e-mailov a katalógov.“