Nemecko ani Česko neuznávajú Lukašenka ako prezidenta Bieloruska

Seibert podľa agentúry Reuters zopakoval, že prezidentské voľby v Bielorusku z 9. augusta neboli ani slobodné, ani demokratické. Vyzval tiež na okamžité zastavenie tvrdých zásahov bezpečnostných zložiek voči pokojným demonštrantom, prepustenie politických väzňov a začatie dialógu s opozíciou.

Zároveň v mene nemeckej vlády vyjadril ľútosť nad tým, že ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa zatiaľ nedohodli na sankciách voči Bielorusku. „Naším cieľom je a aj zostane, aby sme čo najskôr prijali takéto reštriktívne opatrenia,“ povedal Seibert.

Uvalenie sankcií voči Bielorusku zablokoval naposledy Cyprus, ktorý tento krok vysvetlil tým, že chce dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku, ktoré v sporných vodách na východe Stredozemného moria vykonáva prieskum ložísk zemného plynu.

Šieste funkčné obdobie Lukašenka kritizovalo aj Česko. „Voľby v Bielorusku neprebehli slobodne a férovo. Preto nie sú ich výsledky legitímne, preto nie je legitímna ani dnešná inaugurácia Alexandra Lukašenka. Bieloruská občianska spoločnosť má plnú podporu Česka. Bielorusi si zaslúžia slobodu,“ napísal na Twitteri český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček.

Lukašenko zložil prezidentskú prísahu prekvapivo v stredu dopoludnia. Napriek tomu, že zvyčajne je takýto významný štátny akt oznámený niekoľko dní vopred, tentoraz sa tak nestalo.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov.

Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré stále pretrvávajú. Európsky parlament prijal uznesenie o situácii v Bielorusku, v ktorom neuznáva výsledky prezidentských volieb a odsudzuje bieloruské orgány za násilné potlačenie pokojných protestov.