Slovenské hospodárstvo naďalej ťahá zahraničný dopyt

V porovnaní s prvým kvartálom to znamenalo zrýchlenie hospodárskeho rastu o 0,3 percentuálneho bodu. Ekonomika pritom naďalej rastie aj na medzikvartálnej báze, keď oproti prvým trom mesiacom tohto roka stúpol hrubý domáci produkt po očistení o sezónne vplyvy reálne o 0,3 %.

V bežných cenách ekonomika v prvom štvrťroku medziročne stúpla o 2,4 %, keď sa vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 18,255 mld. eur. Za celý prvý polrok tak hrubý domáci produkt na Slovensku dosiahol 35,066 mld. eur. V bežných cenách to znamenalo medziročný nárast o 2 %. V stálych cenách ekonomika stúpla o 0,8 %, čo znamenalo oproti vlaňajšku spomalenie o 1,9 percentuálneho bodu.

Ekonomiku pritom podľa očakávaní v druhom štvrťroku naďalej ťahal zahraničný dopyt, kým domáci dopyt poklesol. Vývoz výrobkov a služieb sa podľa štatistikov zvýšil o 4,7 % pri súčasnom raste dovozu výrobkov a služieb o 1,3 %. Domáci dopyt klesol o 3,3 % vplyvom zníženia vo väčšine výdavkových zložiek.
Spotreba domácností stúpla

Z nich najvyšší medziročný pokles zaznamenala tvorba hrubého kapitálu o 18,5 %, pričom tvorba hrubého fixného kapitálu sa znížila o 6,4 %. Nižšia bola aj konečná spotreba verejnej správy o 0,1 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. Obrat však nastal pri konečnej spotrebe domácností, ktorá stúpla o 1,5 %. Bol to prvý nárast od tretieho štvrťroka 2009.

Slovenské hospodárstvo tak naďalej ťahá výhradne zahraničie. A to aj napriek tomu, že po takmer štyroch rokoch stúpla aj konečná spotreba domácností. Ako uvádza analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž, rast spotreby domácností naznačoval aj vývoj maloobchodných tržieb, ktoré v druhom štvrťroku taktiež rástli.

"Tento vývoj súvisí aj s menším rastom nezamestnanosti ako sme čakali a tiež rýchlejším rastom priemernej mzdy, ktorá dosiahla 818 eur," dodal. Tento rast však nevykompenzuje pokles spotreby vlády a investícií.

"Výrazný pokles pritom zaznamenali najmä investície. Vzhľadom na nestabilnú situáciu, ale aj zvýšené daňové zaťaženie slovenské podniky pravdepodobne odkladajú svoje investície a snažia sa optimalizovať svoje zásoby," uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ako dodáva, dlhodobejší výpadok investícií však môže v strednodobom horizonte znížiť konkurencieschopnosť ekonomiky a ohroziť jej rastový potenciál.
Rast dovozov je pomalší

"V druhom štvrťroku pritom prekvapil najmä výrazný pokles stavu zásob. V druhom kvartáli sme mohli pozorovať pokles stavu zásob len dvakrát v histórií, predtým ešte v roku 2009," dodáva Koršňák s tým, že práve pokles investícií a zásob sa pravdepodobne výraznou mierou podpisuje pod pomalší rast dovozov, ktorý tak ťahá prebytok zahraničného obchodu do nových historických maxím.

Zverejnené dáta, ako aj informácie o vývoji ekonomík našich obchodných partnerov v Európskej únii, tak podľa analytikov naznačujú, že rast slovenského hospodárstva by mohol v druhej polovici roka ešte mierne zrýchľovať a hospodársky rast by sa na konci roka mohol pohybovať na úrovni okolo 1 %.

Z vytvoreného hrubého domáceho produktu v druhom štvrťroku tvorila pridaná hodnota 16,625 mld. eur. Najväčší objem z celkovej pridanej hodnoty vytvoril priemysel 27,8 %, z toho priemyselná výroba 22,6 %.

Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania a ubytovacích a stravovacích služieb 23,3 %, verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci 13 %. V porovnaní s druhým štvrťrokom 2012 najviac vzrástol podiel vo finančných a poisťovacích činnostiach o 0,5 percentuálneho bodu, najväčší pokles zaznamenalo stavebníctvo o 1 percentuálny bod.
Najvyšší relatívny pokles nastal v stavebníctve

Tvorbu hrubého domáceho produktu v druhom štvrťroku pritom ovplyvnilo spomalenie medziročného rastu pridanej hodnoty na 0,7 %, kým v rovnakom období pred rokom zaznamenala rast o 3,6 %. Pozitívne pôsobili aj čisté dane z produktov, ktoré sa zvýšili o 3,9 %.

Vývoj pridanej hodnoty z hľadiska jednotlivých odvetví bol ovplyvnený najmä rastom vo finančných a poisťovacích činnostiach o 19,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,6 %, v priemysle o 3,9 %, z toho v priemyselnej výrobe o 6 %, v službách v oblasti nehnuteľností o 1,9 % a v odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych službách o 1 %.

V ostatných odvetviach pridaná hodnota nedosiahla minuloročnú úroveň pri najvyššom relatívnom poklese v stavebníctve o 13,7 %.

Analytici komerčných bánk očakávali pôvodne v druhom štvrťroku miernejšie zrýchlenie hospodárskeho rastu. Podľa júlového kola pravidelného prieskumu centrálnej banky totiž predpokladali, že ekonomika v druhom kvartáli reálne stúpla o 0,7 %.

Po zverejnení rýchleho odhadu Štatistickým úradom SR svoje prognózy aktualizovali a očakávania za druhý štvrťrok navýšili na 0,9 %. Prognózu hospodárskeho rastu na celý tento rok však ponechali bez zmeny na úrovni 0,8 %, čo by znamenalo oproti vlaňajšku spomalenie dynamiky hospodárstva o 1,2 percentuálneho bodu.