Čína napriek ekonomickej kríze zvýši svoj rozpočet na obranu

Ako uviedla agentúra AFP, Čína má v celosvetovom meradle druhý najvyšší rozpočet na obranu - hneď po Spojených štátoch, ktoré však tento rok rátajú s výdavkami na obranu vo výške 738 miliárd dolárov.

O svojom rozpočte na obranu a jeho náraste v porovnaní s rokom 2019 Čína informovala v čase, keď sa zvyšuje napätie v čínsko-amerických vzťahoch, a to v dôsledku pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2, a v situácii, keď uviazla v územných sporoch v Juhočínskom mori so susednými krajinami vrátane Indie, Japonska a Vietnamu.

Vláda v Pekingu v posledných rokoch naliala do modernizácie svojej armády niekoľko biliónov jüanov. Jej cieľom je pretransformovať čínsku armádu na rešpektované ozbrojené sily, schopné konkurovať armádam USA a ďalších západných mocností, konštatovala AFP.

Teraz má Peking podľa agentúry Reuters v úmysle prehĺbiť reformu Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády a urýchliť program vyzbrojovania. Vo vládnom dokumente sa tiež zdôrazňuje nutnosť prezbrojiť armádu a podporovať inovatívny rozvoj obrannej vedy a techniky.

V roku 2018 Čína oznámila rekordný nárast rozpočtu na obranu o 8,1 percenta. Tento rast výdavkov sa však odvtedy spomalil, keďže Čína a USA sa dostali do obchodnej vojny, ktorá vyvinula tlak na domácu ekonomiku a tá je teraz navyše utlmená pandémiou choroby COVID-19.

Čínskej armáde sa vlani podarilo dosiahnuť dva hlavné míľniky, keď predstavila svoju prvú lietadlovú loď domácej výroby a svoju prvú medzikontinentálnu balistickú raketu schopnú zasiahnuť USA. Okrem toho v roku 2017 vybudovala svoju prvú zámorskú vojenskú základňu, a to v Džibutsku v oblasti Afrického rohu.

Peking stavia aj novú generáciu torpédoborcov a riadených striel, aby posilnil svoj potenciál odstrašenia voči ázijským susedom a americkému námorníctvu.