Zlé zážitky z detstva vedú najčastejšie k ochoreniam tohto orgánu

Nie je prekvapením, že traumatické zážitky z detstva sa neraz premietnu aj do správania v dospelosti. Už dávno sa ukázalo, že ľudia, ktorí prekonali náročné detstvo, majú aj v dospelosti problémy so zvládaním stresu a neraz siahajú po nezdravých látkach, ktorými kompenzujú svoju nepohodu.

Neľahké detstvo sa prejavuje aj na fyzickom zdraví. Bolo preukázané, že ľudia, ktorí sa v detstve stretli so zanedbaním alebo zneužitím, častejšie trpia na cukrovku, vysoký krvný tlak, zápal a zvýšenú hladinu kortizolu.

Najnovší výskum, zverejnený na stránkach Journal of the America Heart Association vrhá svetlo aj na orgán, ktorý je v dôsledku traumy z detstva poškodený najčastejšie – srdce.

Rizikové správanie ako obrana

Podľa výskumov je extrémna záťaž počas detstva často dôvodom, prečo sú ľudia v dospelosti náchylnejší oddávať sa rizikovému správaniu. Ľudia pod vplyvom stresu siahajú napríklad po jedle, čo môže viesť k vzniku obezity. Často sú z nich aj fajčiari, kvôli čomu sa trápia so zdravím srdcovo-cievnej sústavy.

Výskum prebiehal v rokoch 1985-2018 a zameral sa na Američanov vo veku 18-30 rokov, pričom sa sledovalo ich fyzické a mentálne zdravie.

V rokoch 2000-2001 3.600 účastníkov prieskumu vyplnilo dotazníky zamerané na tieto oblasti ich detstva:

• láska a podpora rodičov
• slovné týranie
• fyzická náklonnosť
• fyzické týranie
• prítomnosť alkoholika alebo drogovo závislého v domácnosti
• organizácia a manažment domácnosti
• rozsah činností, o ktorých boli rodičia alebo opatrovatelia informovaní

Aj malá trauma dokáže spôsobiť katastrofu

Na základe odpovedí z dotazníkov boli vedci schopní rozdeliť účastníkov do 3 skupín náročnosti detstva – nízkej, miernej a vysokej. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí pred 30 rokmi prechádzali veľmi náročným detstvom, boli vystavení až o 50% vyššiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení ako tí, ktorí čelili nízko náročnému detstvu. Aj mierna záťaž v detstve predstavuje o 50% vyššie riziko v porovnaní s nízkou.

Otázka z dotazníka, ktorá najlepšie predpovedala vznik srdcovo-cievneho ochorenia neskôr v dospelosti, znie „Vedela vaša rodina o tom, čo ste počas detstva robili?“

Po zohľadnení viacerých faktorov prispievajúcich k vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ako sú fajčenie, krvný tlak a vzdelanie dosiahnuté na začiatku štúdie, trauma z detstva štatisticky viac neovplyvňovala vznik srdcovo-cievnych ochorení v dospelosti. Mohlo by to znamenať, že rôzne socio-ekonomické, klinické, demografické a psychologické faktory slúžia ako sprostredkovateľ medzi detskou traumou a kardiovaskulárnymi ochoreniami v dospelosti.

Najúčinnejšou obranou je v tomto prípade skoré identifikovanie problému a jeho riešenie. V súčasnosti sa napríklad ponúkajú rôzne programy zamerané na pomoc pri zvládaní stresu deťom aj dospelým.