8 faktorov, ktoré mali spoločné obete koronavírusu

Výskumné tímy z Číny a Spojených štátov sa najnovšie zaoberali 85 pacientmi, ktorí v čínskom meste Wu-chan zomreli na zlyhanie viacerých orgánov po tom, ako sa nakazili novým koronavírusom. Každý z nich sa v období medzi 9. januárom až 15. februárom 2020 liečil v jednej z dvoch čínskych nemocníc.

Na základe výsledkov štúdie boli vedci schopní určiť niekoľko faktorov, ktoré spájajú väčšinu z týchto pacientov.

Väčšina z nich boli starší muži

Okrem iných zdravotných komplikácií, ktoré evidovali u pacientov predtým, ako sa nakazili koronavírusom, boli vedci schopní zistiť aj informácie o príznakoch vírusu, ktoré sa u nich prejavili, o výsledkoch laboratórnych testov a CT vyšetrení a o liečbe počas hospitalizácie.

72,9 percent z tých, ktorí umreli v dôsledku nákazy koronavírusom, boli muži v priemernom veku 65,8 roka. U väčšiny z nich boli prítomné aj iné ochorenia, pričom najčastejšie išlo o cukrovku a srdcové ochorenia.

„Najväčší počet úmrtí z našej vzorky spadá na mužov po 50-ke s neprenosnými chronickými ochoreniami,“ uvádzajú výskumníci.

„Dúfame, že tejto štúdii sa podarí zdôrazniť závažnosť COVID-19 a zvýrazniť rizikovú skupinu mužov starších ako 50 rokov s chronickými komorbidnými ochoreniami, vrátane hypertenzie (vysoký krvný tlak), ischemická choroba srdca a diabetes.“

Medzi príznaky, ktoré sa vyskytli u väčšiny hospitalizovaných pacientov, vedci zaradili horúčku, dýchavičnosť a slabosť.

Ďalšie spoločné faktory

K potenciálne relevantným zisteniam možno zaradiť aj to, že u 81,2 percent skúmaných po prijatí do nemocnice namerali nízku hladinu eozinofilných granulocytov (biele krvinky, ktoré sa špecializujú na boj proti infekcii).

Z hľadiska komplikácií, ktoré sprevádzali hospitalizáciu zosnulých pacientov, sa najčastejšie vyskytovali respiračné ťažkosti, šok, syndróm akútnej respiračnej tiesne a nepravidelné búšenie srdca.

Väčšine pacientov boli pri liečbe podávané antibiotiká, antivirotiká a glukokortikoidy. Niektorým z nich podali intravenózne imunoglobulíny alebo látku interferón alfa-2b, ktorá tiež stimuluje imunitnú odpoveď. Účinnosť týchto látok v boji proti COVID-19 stále nie je celkom preskúmaná.

„Naším snáď najpodstatnejším zistením je to, že respiračné príznaky sa nemusia prejaviť ani týždeň po nakazení, ale keď k tomu dôjde, hrozí rapídne zhoršenie stavu, čo naznačuje aj krátke obdobie medzi hospitalizáciou a úmrtím (priemerne 6,35 dňa).“