Poslanci majú prerokovať 13. dôchodok aj zvýšenie prídavku na dieťa

Februárová schôdza už nebola plánovaná, predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) ju zvolal po tom, ako vláda schválila tri novely zákonov, ktorými sa má zvýšiť prídavok na dieťa, zaviesť 13. dôchodok a zrušiť zákon o diaľničnej známke. O všetkých troch bodoch by mal parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Do programu schôdze sa zaradil aj návrh na vyslovenie nesúhlasu s Istanbulským dohovorom.

Novelou zákona o prídavku na dieťa sa má jeho výška zdvojnásobiť plošne aspoň na sumu 50 eur. Rodičia nezaopatreného dieťaťa tak majú získať väčšiu podporu zo strany štátu a toto opatrenie ich má čiastočne odbremeniť od finančných výdavkov. Ministerstvo práce zvýšenie tejto dávky odôvodňuje aj nepostačujúcou výškou v súčasnosti, hoci sa každoročne valorizuje.

Novelou zákona o sociálnom poistení by mali dôchodcovia ku koncu tohto roka dostať 13. dôchodok. Nárok naň majú mať všetci dôchodcovia a jeho výška by mala byť na úrovni súčasnej priemernej výšky dôchodku, teda 460,40 eura, predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura. Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 137,70 eura, priemerný dôchodok vdov je 263,10 eura, vdovcov 208,80 eura. V prípade 100 % zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 380 eur, do 70 % postihnutia je táto suma na úrovni 209,90 eura. Sociálny dôchodok by mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti by mal byť vo výške 280,5 eura. Oba návrhy v sociálne oblasti pochádzajú z dielne koaličného Smeru-SD.

Doladiť v parlamente sa má ešte návrh na zrušenie diaľničných známok. Zámer zrušiť známky pre fyzické osoby a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony predstavil Danko a uviedol ju ako jednu z podmienok tejto mimoriadnej schôdze parlamentu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vyčíslil, že toto opatrenie by malo stáť približne 70 miliónov eur.

Poslanci tiež majú rokovať o tom, či odmietnu Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). V programe schôdze ich čaká návrh vlády na vyslovenie nesúhlasu NR SR s týmto dohovorom.

Zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ako aj samotné predložené opatrenia, kritizujú viacerí opoziční poslanci. Hnutie Sme rodina sa už vyjadrilo, že nepomôže mimoriadnu schôdzu otvoriť, niektorí nezaradení poslanci avizovali, že sa nebudú na schôdzi prezentovať ani hlasovať za predložené návrhy. Poslanci za OĽaNO a SaS neplánujú program schôdze podporiť, ak sa však otvorí, chcú sa zapojiť do diskusie. Naopak, ĽSNS zvolanie schôdze podporuje, a to pre rokovanie o Istanbulskom dohovore. Poslanci vládneho Mosta-Híd so zvolaním schôdze nesúhlasia a neplánujú sa na nej ani zúčastniť.

Ak by parlament návrhy zákonov schválil, prezidentka SR Zuzana Čaputová má 15 dní od doručenia zákona na to, aby jednotlivé návrhy podpísala alebo vrátila Národnej rade SR. Do parlamentných volieb ich môže aj nemusí stihnúť podpísať. Hovorca prezidentky Martin Strižinec nepovedal, ako bude prezidentka postupovať, hlava štátu si podľa neho počká na rozhodnutie parlamentu. Viaceré opozičné strany už na prezidentku apelovali, aby nepodpisovala zákony, ktoré budú prijaté v rozpore so zákonom. Podľa opozície totiž nie sú naplnené podmienky na skrátené konanie.