Ako vplýva histamín na poškodenie srdca a obličiek. Lekári našli prekvapivé spojenie

Zlyhávanie srdca a chronické ochorenie obličiek lekári spájajú do fenoménu nazývaného kardiorenálny syndróm. Ide o súbor niekoľkých porúch, ktoré ovplyvňujú srdce a obličky.

Pri kardiorenálnom syndróme môže akútna alebo chronická dysfunkcia v jednom orgáne spôsobiť akútnu alebo chronickú dysfunkciu v druhom orgáne a čoraz viac štúdií sa snaží pochopiť prečo.

Akiyoshi Fukamizu, profesor na univerzite v Tsukube v Japonsku a jeho tím preukázali na myšiach nové zistenie. Histamín má prekvapivo ochranný účinok pri kardiorenálnom syndróme. Výsledky ich štúdie zverejnili v Zborníku Národnej akadémie vied.

Vzťah medzi histamínom, srdcom a obličkami

Vedci vyvolali hypertenziu u myší, čiastočne im chirurgicky odstránili obličky, aby sa vyvolala dysfunkcia obličiek, a dodali im soľ, ktorá spôsobuje zadržiavanie tekutín. Týmto spôsobom vyvolali kardiorenálny syndróm u hlodavcov.

Vedci zistili, že u takto upravených myší boli hladiny histamínu v krvnej plazme vysoké. Zistili tiež, že táto vysoká koncentrácia histamínu mala skôr ochranný ako škodlivý účinok na srdce a obličky.

Fukamizu a tím pokračovali v aplikácii niekoľkých látok, ktoré blokovali rôzne histamínové receptory, kým nezistili, že blokovanie histamínového receptora H3 zhoršilo poškodenie srdca.

Konkrétne, sťahy srdca boli slabšie, schopnosť obličiek filtrovať kreatinín z krvi močom sa tiež znížila a zväčšila sa veľkosť srdca.

Vedci ďalej dali myšiam látku, ktorá napodobňuje pôsobenie prírodnej histamínovej zlúčeniny a zistili, že chránila myši pred kardiorenálnym poškodením

Histamín ma prekvapivo ochranný účinok

Ako vysvetlil Akiyoshi Fukamizu:

„Histamín je dôležitým faktorom v rôznych zápalových procesoch a jeho inhibícia všeobecne vedie k lepšej kontrole chorôb. Na myšacom modeli kardiorenálneho syndrómu sme zistili zvýšené hladiny histamínu, ktoré prekvapujúco chránili pred ďalším poškodením týchto myší.

Zistili sme, že zacielenie na histamínový receptor H3 agonistom, immethridínom, by mohlo výrazne zmierniť niektoré zložky kardiorenálneho poškodenia srdca v našom myšom modeli. Liečba imetrhridínom viedla k ochranným zmenám v expresii génov, ktoré ovplyvnili viac génov spojených so zápalom u týchto myší.“

Vedci dúfajú, že ich zistenia pomôžu priniesť nové druhy liečby srdcovej dysfunkcie u ľudí.