Moratórium na prieskumy sa predĺži na 50 dní pred voľbami

Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá navrhovala, aby sa zákaz zverejňovať prieskumy nepredlžoval. Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schválili v pôvodnom znení. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Prezidentka vrátila novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorého súčasťou je návrh na predĺženie moratória na prieskumy zo súčasných 14 dní na 50 dní pred voľbami. Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií. Čaputová avizovala, že ak poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd SR.

Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. „Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami,“ argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.

Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, „respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne“.

Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa v celom texte právnej úpravy nahrádza pojem „nezávislý kandidát“ pojmom „kandidát bez politickej príslušnosti“, zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Pojem nezávislý kandidát podľa predkladateľov stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.