Zločinci by v Česku mohli prísť o azyl

Česko bude môcť zamietnuť azyl utečencovi, ktorý by na území ČR spáchal trestný čin, alebo by bol hrozbou pre bezpečnosť krajiny. Neudelenie žiadostí o azyl žiadateľom z bezpečných krajín by už nemusel skúmať Najvyšší správny súd ako doteraz. Počíta s tým novela zákona o azyle, ktorú pripravuje české ministerstvo vnútra a ktorá je v pripomienkovom konaní, informoval vo štvrtok spravodajský server Novinky.cz.

Podľa Pavly Novotnej, riaditeľky odboru azylovej a migračnej politiky ministerstva vnútra, novela zavádza dva dôvody na neudelenie a odňatie azylu: spáchanie trestného činu na území ČR a ohrozenie bezpečnosti štátu.

Zmena zákona je reakciou na verdikt Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vyvrátil námietku Najvyššieho správneho súdu v kauze čečenského utečenca, ktorý sa v ČR dopustil lúpeže. Súdny dvor potvrdil, že odňatie azylu je v súlade s medzinárodným právom aj Ženevským dohovorom. Ten stanovuje, že utečenca, ktorému v krajine pôvodu hrozí smrť, nemožno vyhostiť - a ČR sa tým riadi už od roku 1992. Takýto človek by v ČR spadal pod tzv. Inštitút strpenia, ktorý v českom právnom poriadku už existuje, a to až dovtedy, kým by sa situácia v jeho krajine nezlepšila, vo väčšine prípadov by čakal vo väzení.

„Opatrenie by sa týkalo úplne ojedinelých prípadov. Iba tých, na ktoré sa vzťahuje Ženevský dohovor a zároveň by spáchali zločin,“ povedala novinárom Novotná.

Zámer ministerstva vnútra kritizoval na sociálnych sieťach predseda SPD Tomio Okamura. Inštitút dočasného strpenia by podľa neho znamenal, že ČR nemôže okamžite vyhostiť migranta, ktorý nemá nárok na azyl. „Fakticky na našom území bude zostávať každý migrant vrátane zločincov,“ napísal Okamura.

Minister vnútra a vicepremiér Jan Hamáček (ČSSD) na jeho slová zareagoval otvoreným listom, v ktorom Okamurovi odpovedal, že zámer novely nepochopil. Nový zákon naopak znemožňuje zločincom udelenie azylu. „Pre migrantov to znamená oveľa tvrdšie podmienky, pretože strpenie, ktoré existuje v našom právnom poriadku už celých 20 rokov, a nejde teda o žiadnu novinku, ako sa úplne mylne snažíte prezentovať, je oveľa menej ako azyl,“ napísal Okamurovi Hamáček. Strpené osoby je podľa neho navyše možné vracať hneď, nemusí sa riešiť odňatie postavenia azylanta, ktoré sa môže ťahať roky. Doplnil tiež, že zmena by sa netýkala nelegálnych migrantov, ktorí na medzinárodnú ochranu nemajú nárok.

Hamáčkov rezort chce skrátiť aj súdne konanie pri posudzovaní statusu azylanta. Dodnes totiž rozhodnutia ministerstva vnútra a nižších súdov musí skúmať Najvyšší správny súd, podľa novely by túto povinnosť stratil v prípadoch, keď sú žiadosti o azyl zjavne neodôvodnené. Išlo by predovšetkým o žiadateľov z bezpečných krajín, ako sú Ukrajina, Gruzínsko či Albánsko.

Novotná vo štvrtok novinárom povedala, že zhruba tretina žiadateľov o právnu ochranu v Česku pochádza z krajín, s ktorými má Európska únia bezvízový styk - najviac je Ukrajincov a Gruzíncov. Veľkú skupinu tvoria žiadatelia z ďalších postsovietskych republík, ktoré doteraz síce bezvízový styk nemajú, ale nie sú nebezpečné. Celkovo žiadajú o medzinárodnú ochranu zhruba dve tisícky ľudí. Azylové konania podľa vnútra trvajú aj dlhšie ako rok.