Ak by vypukla pandémia, na týchto miestach by ste mali najväčšiu šancu prežiť

Svetová zdravotnícka organizácia nedávno varovala, že „svet bude čeliť ďalšej pandémii chrípky – jediné, čo nevieme, je kedy“. Okrem chrípky by sa na svete mohli rozšíriť aj ďalšie vysoko rizikové patogény – od SARSu cez Ziku a Henipavírus až po tajomné „Ochorenie X“.

Výskumníci z Univerzity v Otagu (Wellington) sa preto pokúsili zistiť, ktoré miesto na svete by ľudstvu v prípade vypuknutia smrtiacej pandémie dokázalo poskytnúť najväčšiu nádej na prežitie. Zamerali sa pritom výlučne na ostrovné štáty, kam by sa patogény pravdepodobne nedostali tak rýchlo.

Vedeckému tímu sa podarilo určiť dokopy 20 rôznych miest, kde by ľudstvo najprv prežilo a potom znovu vybudovalo to, čo mu choroba vzala. „V najhoršom prípade by mohlo dôjsť k vypusteniu viacerých geneticky vytvorených pandemických organizmov naraz,“ hovorí autor štúdie Matt Boyd.

„Musíme byť pripravení na takéto situácie. Vďaka našej štúdii vieme, že niektoré ostrovné štáty majú vlastnosti potrebné na zachovanie technologickej kultúry v čase katastrofických udalostí.“

Na základe hodnotenia dostupnosti zdrojov (vrátane energií a jedla), obyvateľstva, polohy a spoločnosti sa podarilo vypracovať rebríček ostrovov, na ktorých by ľudia najpravdepodobnejšie prežili pandemickú krízu.

„Nie je prekvapením, že na prvých miestach sa ocitli krajiny s vysokým HDP, ktoré sú sebestačné v produkcii jedla a/alebo energie a sú pomerne vzdialené,“ píšu autori v štúdii publikovanej v žurnále Risk Analysis.

Každý ostrov v rebríčku prežitia má v súčasnosti 250.000 a viac obyvateľov, pretože môžeme predpokladať, že národy s vyšším počtom obyvateľov by ľahšie obnovili civilizáciu. Za našu najlepšiu nádej môžeme považovať Austráliu, po ktorej nasleduje Nový Zéland a Island.

Ak by sme zmenili niektoré faktory jednotlivých krajín, rebríček by vyzeral celkom inak. „Ak by Island prekonal obmedzenia pri výrobe jedla, napríklad zvýšenou produkciou alebo premenou kŕmnych plodín na potravu pre človeka či zredukovaním odpadu z jedla, ľahko by sme ho mohli považovať za najbezpečnejšiu krajinu pre prežitie pandémie,“ uvádza štúdia.

Medzi ďalšie ostrovy, kde by sa hypoteticky dala prežiť pandémia, môžeme zaradiť Maltu, Japonsko, Kapverdy, Bahamy, Trinidad a Tobago.

„Katastrofická pandémia pravdepodobne oslabí svetové poľnohospodárstvo a priemysel v dôsledku poklesu špecializovaných pracovníkov a zlyhania logistiky. Ak by sa poľnohospodársky a priemyselne zručná skupina ľudí oddelila od tých, ktorých zasiahla nákaza, vyhliadky na zotavenie po katastrofe by sa optimalizovali.“

Vedci ďalej píšu, že na obnovenie spoločnosti po pandemickej apokalypse bude potrebná mobilizácia, rozsiahle zdroje a početná populácia, ktorá znovu osídli všetky časti sveta. „Množstvo ostrovných štátov, ktoré sme porovnávali, nemalo nezávislý prístup k surovinám vrátane energií, a chýbala im aj sociálna, kapitálová a politická stabilita, ktorá by zaručila efektívnu spoluprácu po katastrofe.“