Saková: Bezpečnostné prostredie sa rapídne mení, dôležitá je aj prevencia

Bezpečnostné prostredie na svete sa dennodenne mení, stierajú sa hranice medzi civilnými a vojenskými hrozbami. Aj preto musia byť krajiny a NATO schopné reagovať na každodenné výzvy. Vyhlásila to ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) na pondelkovom plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Zdôraznila tiež úlohu prevencie a potrebu informovať občanov.

„Globálne bezpečnostné prostredie sa dennodenne a rapídne mení, a bohužiaľ, veľmi často nepredvídateľne. Čelíme množstvu výziev, ktoré preverujú našu pripravenosť a odolnosť. Je našim spoločným záväzkom, aby bolo NATO schopné reagovať na každodenné výzvy adekvátnym a efektívnym spôsobom,“ povedala.

Za najdôležitejšie aj v súvislosti s hybridnými vojnami považuje nielen zabezpečenie kontinuity vlád a ich kľúčových úloh, dostatočné zdroje energie, vody a jedla či schopnosť zabezpečiť spoľahlivé komunikačné, ale aj dopravné systémy.

Slovensko si podľa jej slov svoju úlohu plní a tieto kapacity buduje. Argumentuje tým, že aj v rámci Ministerstva vnútra (MV) SR sa venujú programu včasného varovania obyvateľstva v prípade, ak akákoľvek hybridná hrozba nastane. Doplnila, že program vyplynul zo zhodnotenia silných a slabých strán SR v rámci NATO a aj toho, akým spôsobom Slovensko prispieva ku globálnej bezpečnosti.

Ministerka skonštatovala, že podobné samity ako aj PZ NATO sú dobrým priestorom na výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami. Doplnila, že výstupy z nich sa ďalej prerokúvajú. Slúžia tak podľa jej slov nielen na ochranu vlastných krajín, ale aj na spoločnú obranu celého severoatlantického priestoru.

„Národná obrana alebo obrana NATO nie je len záležitosťou ministerstiev obrany. Obrana a sila celej aliancie obsahuje aj veľkú časť nevojenského charakteru,“ podotkla. Zdôraznila, že bezpečnosť závisí aj od schopnosti čeliť nielen vojenským, ale aj civilným hrozbám. Spomenula napríklad hybridné a kybernetické hrozby či dezinformačné kampane. „Preto som presvedčená, že sa musíme sústrediť na prevenciu, výcvik, budovanie kapacít a zdieľanie spravodajských informácií nielen na domácej pôde,“ dodala.

Saková vyzdvihla potrebu zvyšovania povedomia verejnosti. V tejto oblasti považuje PZ NATO za orgán, ktorý môže občanom poskytovať kľúčové posolstvá jednoduchšie a neformálnejšie ako členovia NATO a diplomati. Podľa jej slov treba naďalej posilňovať a prehlbovať spoluprácu nielen s EÚ, ale aj s ďalšími relevantnými medzinárodnými organizáciami.

Parlamentné zhromaždenie NATO je fórum pre politikov a expertov zaoberajúcich sa bezpečnosťou a obranou. Slúži na diskusie o agende, prioritách, analýzach a identifikácii trendov v oblasti obrany a bezpečnosti. Ovplyvňuje rozhodnutia NATO a slúži aj ako spätná väzba pre jednotlivé vlády.

Počas víkendu sa na PZ NATO v Bratislave stretli stovky delegátov z členských a partnerských krajín Severoatlantickej aliancie a ďalších hostí z oblasti Stredomoria, ale napríklad aj z Iraku a Afganistanu.