Toto s vami spraví jedenie ultra-spracovaných jedál po dobu 2 týždňov

Nebezpečenstvo ultra-spracovaných jedál, medzi ktoré radíme napríklad sladené nealkoholické nápoje, pizze z obchodu alebo čipsy, netkvie len vo vysokom počte kalórií. O ich spojitosti s priberaním už písalo množstvo vedcov, no zatiaľ nikdy sa ju nepodarilo dokázať.

Americký Národný zdravotný inštitút (National Institute of Health, NIH) preto podnikol pokus, v rámci ktorého náhodne rozdelil 20 dospelých vo veku okolo 30 rokov do dvoch skupín podľa toho, či mali jesť ultra-spracované jedlá alebo stravu bez nich. Dobrovoľníci v oboch skupinách denne jedli 3 hlavné jedlá a niekoľko drobnejších jedál. Každý z nich mohol jesť toľko, koľko sám chcel. Po dvoch týždňoch si účastníci oboch skupín vymenili stravovacie podmienky.

Po mesiaci už bolo jasné, že pri konzumácii stravy s obsahom ultra-spracovaných jedál ľudia denne prijali o 500 kalórií viac ako pri konzumácii stravy bez nich. Nie je žiadnym prekvapením, že každý z nich počas dvoch týždňov takéhoto stravovania pribral asi 1 kilogram.

O ultra-spracovaných potravinách sa hovorí, že vyvolávajú závislosť, a dajú sa len ťažko celkom odstrániť zo života. Napriek tomu účastníci tvrdili, že pre nich tieto jedlá boli rovnako chutné ako nespracované jedlá, a pri ich konzumácii nepociťovali väčší hlad ako inokedy.

Nevedomé prejedanie sa ultra-spracovanými potravinami sa často pripisuje konzumácii drobností počas dňa, no výskum NIH ukázal, že účastníci prijali najväčšie množstvo prebytočných kalórií počas obeda a raňajok.

Fast food verzus pomalé jedenie

Kľúčovým zistením výskumu je to, že dobrovoľníci jedli ultra-spracované jedlá oveľa rýchlejšie ako nespracované potraviny, a tak je možné, že práve preto prijali väčšie množstvo kalórií za minútu. Predtým, ako im telo stihlo vyslať signál o plnom žalúdku, už prijali nadbytok kalórií.

Tento signál najčastejšie vnímame vďaka pôsobeniu vlákniny, ktorá sa v ultra-spracovaných potravinách nachádza len v minimálnom množstve – väčšina z nej sa vytratí pri spracovávaní.

O absencii vlákniny v ultra-spracovaných jedlách výskumníci dopredu vedeli, a tak sa ju snažili nahradiť pridaním vlákninových suplementov, ktoré však nefungujú rovnako efektívne ako neporušená vláknina v nespracovaných potravinách.

Z tohto pokusu plynie ponaučenie, že ak sa snažíte regulovať príjem kalórií vo svojej strave, mali by ste jesť potraviny so zachovanou potravinovou štruktúrou (teda nespracované potraviny). Vďaka obsahu vlákniny v nich jeme pomalšie, a telo má čas spustiť signál o nasýtení ešte pred prejedením.

Nájsť si čas na prípravu a pomalé jedenie nespracovaných jedál bude pre mnohých výzva, zatiaľ čo iní sú s týmto spôsobom života odmalička zžití. Môžeme to pozorovať napríklad u Francúzov, ktorí si vychutnávajú menšie porcie jedál aj niekoľkokrát za deň.